Články

Cesta na juh IV.

  |  25.júl 2011

 

 

Príchod do Kosovskej Mitrovice ničím nepripomína, že ide o rozdelené mesto. Na kraji mesta nás čakali srbskí priatelia zo srbskej časti mesta. Dnes už môžu prechádzať hranicu v celku bez problémov. Išli pred nami autom. Rieku Ibar, ktorá rozdeľuje srbskú a albánsku časť mesta, sme prekročili po moste, o ktorý sa pred pár rokmi ešte bojovalo. Dnes je most pokojný, ale na albánskom konci je zaparkované auto kosovskej polície, ktoré náhodne kontroluje autá, ktoré azda pôsobia podozrivým dojmom. Ubytovali sme sa v hoteli. Na druhý deň ráno nás čakalo prijatie u primátora Srbskej časti Mitrovice.

 

 

Primátor srbskej časti Kosovskej Mitrovice Krstimir Pantič bol zvolený v demokratických voľbách. Je to stále ešte mladý človek, hovorí anglicky a vyžaruje z neho energia, ktorá je potrebná na riadenie mesta v obkolesení. S hrdosťou hovorí, že srbská časť Kosovskej Mitrovice je v súčasnosti jediným multietnickým mestom v Kosove. Aj pred vojnou z r. 1999 bola severná časť mesta obývaná prevažne Srbmi a južná Albáncami a obe časti oddeľovala rieka Ibar. Ale v oboch častiach žili zároveň aj Srbi a Albánci. Dnes v južnej časti mesta nežije žiadny Srb, v severnej srbskej časti žije stále veľa Albáncov. Mesto jednou časťou prilieha ku Srbsku a tú časť hranice strážia Srbi. Takže prištínska vláda by nemohla len tak ľahko obsadiť mesto. Srbská časť, ktorá má asi 30 tisíc obyvateľov, a to je asi 40 % celej Mitrovice, si musí čoraz viac budovať svoju vlastnú infraštruktúru. Pred niekoľkými rokmi vybudovali napojenie na elektrický prúd prichádzajúci zo Srbska. Vodovod je stále spoločný s albánskou časťou mesta, a to vytvára riziko, že srbská časť by mohla byť jednoducho odpojená od vody. Budujú si preto vlastný vodovod, ktorý by asi o dva roky mohol byť hotový. Srbi v Kosove neplatia prištínskej vláde žiadne dane, nedostávajú od nej žiadne penzie, ani zdravotnú starostlivosť, jednoducho nič. Žijú úplne samostatným životom, sú samozrejme napojený na Srbsko. V meste je asi 30 –percentá nezamestnanosť. Predtým boli v meste dve väčšie továrne, ktoré od vojny nepracujú. Srbov a Albáncov v Kosove neoddeľuje od seba nejaká iracionálna nenávisť. Jednoducho životný štýl Srbov a Albáncov je rozličný. Z toho dôvodu nechcú Srbi žiť v područí Albáncov. Obvinenie predsedu Kosovskej vlády Tačiho zo zabíjania Srbov počas vojny za účelom obchodovania s ich orgánmi, je iba jednou malou ilustráciou rozdielu medzi Srbmi a Albáncami. Na tému tohto obvinenia Srbi prejavili názor, že prešetrenie tohto obvinenia medzinárodnými orgánmi buď nepovedie k ničomu, alebo povedie ku tzv. očisteniu Tačiho. Srbi vidia za kosovským problémom podporu Západu pre Albáncov, najmä zo strany Spojených štátov. Spojené štáty budujú v južnom Kosove svoju najväčšiu vojenskú základňu v Európe Bondsteel.

 

V južnej časti Mitrovice stál pravoslávny kostol. Zostali z neho iba ruiny. Na vŕšku uprostred srbskej časti si postavili nový kostol, ktorý postupne vo vnútri vyzdobujú.

 

Srbská a albánska časť mesta už teraz nie sú od seba hermeticky oddelené, ale každá žije svojim vlastným životom. Cez mosty ponad rieku Ibar sa dá viac-menej voľne prejsť, ale ľudí ani áut na nich takmer nevidieť. Ku výnimkám patrila naša skupina. Historické centrum mesta je na južnej albánskej strane. Previezli sme sa autobusom cez rieku a v rýchlosti sme sa aspoň previezli cez bývalé spoločné centrum mesta, v ktorom sa pohybuje viac ľudí, ale inak pôsobia dojmom bežných ulíc. S primátorom mesta a jeho štábom sme si vypili kapurkovú, na ktorú nás pozval a opäť sme nasadli do autobusu. Do večera sme sa museli dostať do Nového sadu.

 

http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/jan-carnogursky.php?itemid=1006

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?