Články

Valdajský klub 2011 I.

  |  24.november 2011

Tohoročný Valdajský diskusný klub sa konal až v novembri. V minulých rokoch sa klub konal v septembri. Asi to súviselo s voľbami v Rusku. Diskusný klub tovrí asi 50 politológov a iných pozorovateľov ruskej politickej scény z celého sveta. Najviac je Američanov, potom Západoeurópania, Číňania, Japonec a z ďalších krajín. Strednú Európy zastupoval jeden maďarský novinár a ja. Po stretnutí v Moskve 6. novembra nás nasledujúci deň autobusom odviezli do mesta Kaluga asi 150km západne od Moskvy. Mesto je hlavným mestom Kalužskej oblasti, ktorá patrí medzi najrozvinutejšie v Rusku. Je tam veľký závod Volkswagenu a ďalších nadväzujúcich firiem. V utorok sme navštívili jednotlivé firmy, ja som navštívil firmu Bentelen, ktorá vyrába súčiastky pre autá Volkswagen aj Škoda. Dodáva súčiastky aj do bratislavského závodu Škody. Doprevádzajúci pracovník spoločnosti nám povedal, že priemerná vzdialenosť dopravy súčiastok pre nich a nimi vyrobených je 3,5 tisíc kilometra. Zásobujú všetky závody Volkswagenu a Škody. Aj tak to majú prepočítané, že sa im to viac vyplatí, ako keby stavali menšie závody na jednotlivých kontinentoch. Privítal nás gubernátor Anatolij Artamonov, ktorý bol kedysi v Kaluge zvolený, ale neskôr je už menovaný, avšak podrobuje sa voľbám na kandidátke strany Jednotné Rusko pri voľbách do Štátnej dumy a ďalších voľbách. Je to impresívny človek, ktorý vedel kvalifikovane odpovedať na všetky naše otázky a jeho odpovediam nebolo čo vytknúť. V utorok pre nás vystrojil parádnu večeru v ruskom štýle. V Kaluge sa narodil a pôsobil teoretik kozmonautiky Konstantin Cjolkovsky. Na tejto časti zasadnutia klubu sa zlúčastnila asi stovka účastníkov, približne polovica cudzincov a polovica Rusov. Diskusia bola veľmi otvorená, o čom svedčí napr. prítomnosť opozičných politikov Vladimíra Ryžkova a Borisa Nemcova z jednej strany a povedzme politológov Natalie Naročnickej, Vjačeslava Nikonova, Sergeja Markova z druhej strany. Ja som sa vo svojom diskusnom príspevku nechcel púšťať do vnútroruských problémov, ale poukázal som, že Rusko nemá teraz veľkú svetovú ideu ani do vnútra štátu a tým menej smerom navonok. Kým nemá takú ideu, nemôže zohrávať svetovú úlohu. Jeden ruský účastník mi oponoval článkom Vladimíra Putina o euroázijskej únii. Nuž, je to náznak idey presahujúcej Rusko, ale odpovedal som, že zatiaľ je to iba jeden článok. Pred zasadnutím klubu sme dostali od ruských organizátorov materiál, v ktorom sa uvádzalo šesť alternatív ďalšieho vývoja Ruska. Alternatívy začínali zotrvačnosťou a pomalým poklesom ekonomických aj politických parametrov. Nasledovala autoritárna modernizácia vyznačujúca sa opatreniami proti korupcii, generačnou výmenou štátneho aparátu, prijatím dlhodobého strategického plánu rozvoja a dlhodobej investičnej politike. Národnými hrdinami takejto alternatívy by bol predseda vlády Peter Stolypin, ktorého zastrelili atentátnici v r. 1911 a cár Peter I. Ďalej nasledovala liberálna demokratická reforma vyznačujúca sa rozvojom na základe prírodných zdrojov, postupnou demokratizáciou a pluralizáciou politického systému, reálnou medzistraníckou súťažou, obnovením nezávislého súdneho systému, zvýšením záruk pre majetkové práva, zrušením kontroly nad mimovládnymi organizáciami a zavedením ich finančnej podpory. Ďalšia alternatíva bola demokratická revolúcia. Tá sa vyznačovala predĺženou politickou nestabilitou, vládnymi krízami, vytvorením vlády národnej záchrany, novými parlamentnými voľbami a novými prezidentskými voľbami. Práve pomalý alebo aj rýchlejší úpadok pri tejto alternatíve by mal viesť v dôsledku ku demokratickej revolúcií. Ďalšou alternatívou je tvrdý autoritatívny režim. Obsahuje policajnú perzekúciu všetkých opozičníkov, pokus o limitáciu internetu, obmedzenie sociálnych programov, masovú propagandu v médiách v sovietskom štýle, vytváranie „nepriateľa“, raz to bude Západ, inokedy Čína a niekedy moslimský svet. Vyvolávanie ruského nacionalizmu. Národnými symbolmi bude Peter Veľký a Stalin. Konečne optimálny variant predpokladá zlepšenie správy štátu, privolanie širokých sociálnych skupín do vývojového procesu, predaj aspoň jedného federálneho televízneho kanálu do nezávislých zahraničných rúk. Stíhanie a odsúdenie niekoľkých vysokých funkcionárov pre korupciu. Široká podpora pre mimovládne organizácie. Národnými hrdinami by boli cár Alexander II. a Peter Stolypin. Diskutovalo sa, ktorá alternatíva má najväčšie vyhliadky na úspech. K jednotnému názoru sme samozrejme nedospeli. Na tretí deň sme sa preniesli do Moskvy. Tohoročný Valdajský diskusný klub sa konal až v novembri. V minulých rokoch sa klub konal v septembri. Asi to súviselo s voľbami v Rusku. Diskusný klub tovrí asi 50 politológov a iných pozorovateľov ruskej politickej scény z celého sveta. Najviac je Američanov, potom Západoeurópania, Číňania, Japonec a z ďalších krajín. Strednú Európy zastupoval jeden maďarský novinár a ja. Po stretnutí v Moskve 6. novembra nás nasledujúci deň autobusom odviezli do mesta Kaluga asi 150km západne od Moskvy. Mesto je hlavným mestom Kalužskej oblasti, ktorá patrí medzi najrozvinutejšie v Rusku. Je tam veľký závod Volkswagenu a ďalších nadväzujúcich firiem. V utorok sme navštívili jednotlivé firmy, ja som navštívil firmu Bentelen, ktorá vyrába súčiastky pre autá Volkswagen aj Škoda. Dodáva súčiastky aj do bratislavského závodu Škody. Doprevádzajúci pracovník spoločnosti nám povedal, že priemerná vzdialenosť dopravy súčiastok pre nich a nimi vyrobených je 3,5 tisíc kilometra. Zásobujú všetky závody Volkswagenu a Škody. Aj tak to majú prepočítané, že sa im to viac vyplatí, ako keby stavali menšie závody na jednotlivých kontinentoch. Privítal nás gubernátor Anatolij Artamonov, ktorý bol kedysi v Kaluge zvolený, ale neskôr je už menovaný, avšak podrobuje sa voľbám na kandidátke strany Jednotné Rusko pri voľbách do Štátnej dumy a ďalších voľbách. Je to impresívny človek, ktorý vedel kvalifikovane odpovedať na všetky naše otázky a jeho odpovediam nebolo čo vytknúť. V utorok pre nás vystrojil parádnu večeru v ruskom štýle. V Kaluge sa narodil a pôsobil teoretik kozmonautiky Konstantin Cjolkovsky. Na tejto časti zasadnutia klubu sa zlúčastnila asi stovka účastníkov, približne polovica cudzincov a polovica Rusov. Diskusia bola veľmi otvorená, o čom svedčí napr. prítomnosť opozičných politikov Vladimíra Ryžkova a Borisa Nemcova z jednej strany a povedzme politológov Natalie Naročnickej, Vjačeslava Nikonova, Sergeja Markova z druhej strany. Ja som sa vo svojom diskusnom príspevku nechcel púšťať do vnútroruských problémov, ale poukázal som, že Rusko nemá teraz veľkú svetovú ideu ani do vnútra štátu a tým menej smerom navonok. Kým nemá takú ideu, nemôže zohrávať svetovú úlohu. Jeden ruský účastník mi oponoval článkom Vladimíra Putina o euroázijskej únii. Nuž, je to náznak idey presahujúcej Rusko, ale odpovedal som, že zatiaľ je to iba jeden článok. Pred zasadnutím klubu sme dostali od ruských organizátorov materiál, v ktorom sa uvádzalo šesť alternatív ďalšieho vývoja Ruska. Alternatívy začínali zotrvačnosťou a pomalým poklesom ekonomických aj politických parametrov. Nasledovala autoritárna modernizácia vyznačujúca sa opatreniami proti korupcii, generačnou výmenou štátneho aparátu, prijatím dlhodobého strategického plánu rozvoja a dlhodobej investičnej politike. Národnými hrdinami takejto alternatívy by bol predseda vlády Peter Stolypin, ktorého zastrelili atentátnici v r. 1911 a cár Peter I. Ďalej nasledovala liberálna demokratická reforma vyznačujúca sa rozvojom na základe prírodných zdrojov, postupnou demokratizáciou a pluralizáciou politického systému, reálnou medzistraníckou súťažou, obnovením nezávislého súdneho systému, zvýšením záruk pre majetkové práva, zrušením kontroly nad mimovládnymi organizáciami a zavedením ich finančnej podpory. Ďalšia alternatíva bola demokratická revolúcia. Tá sa vyznačovala predĺženou politickou nestabilitou, vládnymi krízami, vytvorením vlády národnej záchrany, novými parlamentnými voľbami a novými prezidentskými voľbami. Práve pomalý alebo aj rýchlejší úpadok pri tejto alternatíve by mal viesť v dôsledku ku demokratickej revolúcií. Ďalšou alternatívou je tvrdý autoritatívny režim. Obsahuje policajnú perzekúciu všetkých opozičníkov, pokus o limitáciu internetu, obmedzenie sociálnych programov, masovú propagandu v médiách v sovietskom štýle, vytváranie „nepriateľa“, raz to bude Západ, inokedy Čína a niekedy moslimský svet. Vyvolávanie ruského nacionalizmu. Národnými symbolmi bude Peter Veľký a Stalin. Konečne optimálny variant predpokladá zlepšenie správy štátu, privolanie širokých sociálnych skupín do vývojového procesu, predaj aspoň jedného federálneho televízneho kanálu do nezávislých zahraničných rúk. Stíhanie a odsúdenie niekoľkých vysokých funkcionárov pre korupciu. Široká podpora pre mimovládne organizácie. Národnými hrdinami by boli cár Alexander II. a Peter Stolypin. Diskutovalo sa, ktorá alternatíva má najväčšie vyhliadky na úspech. K jednotnému názoru sme samozrejme nedospeli. Na tretí deň sme sa preniesli do Moskvy.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?