Články

Valdajský klub 2011 VI. O rozšírení NATO a zúžení EÚ

  |  24.november 2011

V prestávke Valdajského klubu v Kaluge som mal možnosť rozprávať sa so starším nemeckým účastníkom klubu. Je univerzitným profesorom v Nemecku a patrí ku uznávanej špičke nemeckej žurnalistiky, za kancelára Helmuta Kohla patril ku jeho poradcom. Povedal mi niečo zo zákulisia rozhodnutia o rozšírení NATO smerom na východ. Povedal, že celá bezpečnostná komunita Nemecka a Spojených štátov bola proti rozšíreniu. Vedeli, že jednostranné rozšírenie podráždi Rusko a znemožní vtiahnutie Ruska do užšej spolupráce so Západom. Pôvodne aj prezident Bill Clinton bol proti rozšíreniu, ale ocitol sa pod tlakom poľskej lobby. Poľsko chcelo za každú cenu rozšírenie NATO tak, aby sa Poľsko stalo jeho členom. Tlačili na to poľské organizácie v Spojených štátoch, ktoré ovplyvňujú nemalý počet amerických voličov. Nakoniec dal prezident Clinton súhlas ku rozšíreniu a ku rozšíreniu došlo. Rozšírenie NATO ignorovalo poučenie z Viedenského kongresu z r. 1815. Vtedy Francúzsko porazené po napoleónskych vojnách neizolovali od ďalších riešení o budúcnosti Európy, ale naopak vtiahli ho a dali mu rovnoprávne postavenie popri ostatných vtedajších veľmociach. Vďaka tomu sa vytvoril mierový poriadok, ktorý trval takmer celé storočie. Rozšírenie NATO tak, ako sa udialo v 90-tych rokoch a po r. 2000 pochopiteľne muselo podráždiť Rusko a viedlo ku novému rozdeleniu Európy. Podľa názoru nemeckého experta po súčasnej finančnej kríze eurozóny bude treba od základu rekonštruovať eurozónu, a to v tom smere, že niektoré štáty, najmä juhoeurópske z eurozóny vypadnú. Naproti tomu bude potrebné pritiahnuť do eurozóny niektoré ďalšie štáty, napr. Českú republiku, možno Poľsko, Dánsko a škandinávske krajiny. Dôjde tiež ku reorganizácii NATO. Najmä reorganizáciu NATO by bolo potrebné využiť na odstránenie ruského antagonizmu. Bude to azda posledná šanca pre položenie základov pre spoločný postup Európy k ďalšej budúcnosti. Hovorili sme aj o možnostiach riešenia súčasnej krízy eurozóny. Pýtal som sa ho, či sa kríza eurozóny môže preniesť na krízu Európskej únie ako celku, to znamená, že niektoré krajiny akoby v Európskej únii neboli žiaduce. Odpovedal mi, že áno a dokonca to nemusí byť otázka ani desaťročí, ale niekoľkých rokov. V takom prípade dôjde ku vytvoreniu akejsi užšej Európskej únie. Ide o to, že Európa už nezostane bez akejkoľvek integrácie, pretože by to bolo pre štáty nevýhodné. Najpravdepodobnejší vývoj vyzerá tak, že v strede Európy, okolo Nemecka, sa vytvorí okruh štátov, ktoré spolu s Nemeckom vytvoria akúsi novú Európsku úniu. Či do nej pôjde aj Francúzsko, je veľmi otázne. S najväčšou pravdepodobnosťou do nej nepôjdu, resp. nebudú prijaté juhoeurópske štáty. V tej súvislosti som povedal, že štáty ako Slovensko, Česko a Poľsko nebudú musieť mať záujem o vstup do integračného zoskupenia, ktorému by dominovalo Nemecko. Odpovedal mi, že iste, ale to bude zoskupenie, ktoré bude najracionálnejšie usporiadané, ekonomika tam bude fungovať najlepšie a životná úroveň bude samozrejme vyššia ako v nejakom inom zoskupení alebo ako pri samostatnej existencii týchto štátov. Odvolal sa na Helmuta Kohla, ktorý pri akejsi príležitosti mal povedať, že nerozumná integrácia je jednoducho drahšia. Diskusiu sme viedli pri káve a v akademickom tóne. Rozhodovanie štátov, o ktorých sme hovorili, bude však politické a historické.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?