Články

Uznávané Slovensko

  |  24.november 2011

Pomerne často za zúčastňujem na rôznych medzinárodných konferenciách. Prichádzam tam do styku s účastníkmi minimálne z celej Európy. Sú to obyčajne vzdelaní ľudia, zväčša zastávajúci rôzne akademické alebo verejné funkcie. Jedna okolnosť upútava moju pozornosť. Keď príde reč na Slovensko, moji partneri – a opakujem sú to ľudia z rôznych krajín sveta – vyjadrujú zväčša uznanie až obdiv voči slovenskému príbehu v posledných desaťročiach. Viacerí z nich hovoria, ako očakávali krach Slovenska po rozdelení Československa. Počas trvania Československa sa vo svete vžil obraz Slovenska ako menej vyvinutej časti štátu, ktorá môže byť rada, že zdieľa republiku s vyvinutým českým priemyslom a s Václavom Havlom na čele. Keď potom Slovensko po rozdelení nielenže ekonomicky neskrachovalo, ale po čase si viedlo celkom dobre, bolo to pre nich prvé prekvapenie. Ďalším prekvapením bolo, ako Slovensko dokázalo riešiť svoje vnútorné problémy. Politické rozpory počas vlády Vladimíra Mečiara si Slovensko vyriešilo vnútornými silami, pri zachovávaní Ústavy aj demokratických pravidiel. Stali sme sa členmi Európskej únie, NATO, dokonca eurozóny a v súčasnej finančnej kríze o Slovensku nechodia po svete žiadne Jóbove správy (aspoň zatiaľ – moja poznámka). Cudzinci, ktorí navštívili našu krajinu, majú taktiež celkom dobrý dojem z našich miest, hôr, ľudí. Jeden cudzinec to formuloval tak, že Slovensko je najlepšou kombináciou príjemných ľudí, peknej krajiny a vyvinutej kultúry. Ale o Slovensku sa priaznivo vyjadrovali aj moji partneri, ktorí prípadne vôbec na Slovensku neboli. Poznajú našu krajinu iba zo spravodajstva v médiách alebo dokonca z toho, že nie sme v médiách, pretože žiadne škandály, či veľké problémy sa u nás nedejú. Inšpiruje ich to k tomu, že hovoria o Slovensku s rešpektom. Menujem aspoň jednu autorku takýchto vyjadrení o Slovensku, aj keď nemám na to od nej splnomocnenie. Potomkyňa rusko-gruzínskeho kniežacieho rodu, kňažná Hélène Carrère d'Encausse, uznávaná historička, členka Francúzskej akadémie, čiže „nesmrteľná“, navštívila Slovensko niekoľko krát a jej dojmy z našej krajiny sú veľmi dobré. Toto píšem ako príspevok ku budovaniu či udržaniu nášho normálneho národného duševného zdravia.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?