Články

Slovanské jazyky a kultúra v súčasnom svete.

  |  13.apríl 2012

Opäť sa stretávame na konferencii o slovanských jazykoch a kultúrach v súčasnom svete. Za posledné dva roky sa vo svete prehĺbila finančná a ekonomická kríza, ktorá otriasa samotnými základmi doterajšieho usporiadania. O hĺbke krízy svedčí skutočnosť, že malé Grécko dokázalo zatriasť štruktúrami takmer polmiliardovej Európskej únie. Čo možno povedať v tejto situácii o slovanských jazykoch a kultúrach? Európska únia je v súčasnosti inšpiráciou a výzvou pre slovanské národy a najmä Rusko. Vyvinula sa po II. svetovej vojne najskôr ako prostriedok zamedzenia vojen medzi Nemeckom a Francúzskom, potom ako ekonomicko-politický oponent východného bloku a najmä Sovietskeho zväzu. Stala sa atraktívnou organizáciou a všetky postkomunistické štáty sa chceli dostať do Európskej únie. Dokonca aj dnes na postsovietskom priestranstve Európska únia je magnetom, ktorý vyvoláva farebné revolúcie ako to bolo v r. 2004 na Ukrajine, v tom istom roku v Gruzii a podľa prieskumov by do Európskej únie chceli priviesť Bielorusko, Ukrajinu aj Zakaukazské republiky významné skupiny voličov v týchto krajinách. Európska únia však nie je organizáciou slovanských národov. Členské štáty slovanských národov síce majú v Európskej únii rovnoprávne postavenie, ale nie sú schopné sa združiť a presadiť dôležité záujmy jednotlivých národov, ako je to napr. v otázke Srbov v Kosove. Pojem slovanská solidarita sa nachádza v priestore Európskej únie mimo politickej korektnosti. Napr. v Poľsku, Česku a Slovensku za celý rok nenájdete v médiách jedinú zmienku o akýchsi spoločných črtách slovanských národov. Ukazuje sa, že ekonomický úspech Európskej únie sa budoval na dlh a dlh sa stáva teraz už nezvládnuteľný. Grécko je iba malým príkladom budovania Európy na dlh a na Grécko sa teraz váľa všetka vina. V bankách Európskej únie sú však uložené podľa odhadov bilióny dolárov v cenných papieroch – vlastne bezcenných, ktoré nepochádzajú iba z gréckych operácií. Pochádzajú zo špekulatívnych finančných operácií, ktoré nevytvárali žiadne reálne ekonomické hodnoty, išlo o tzv. finančné deriváty. Deriváty zaťažujú účtovný stav bánk a cez banky celých štátov. Teraz každého pol roka sa schádza krízová schôdza šéfov štátov Európskej únie a prijímajú riešenie, ktoré oddiali krízu asi tak o pol roka. Súčasná forma európskej integrácie sa stáva nepopulárnou v hlavných západoeurópskych krajinách. Ako perspektívne alternatívy riešenia problémov sa predkladajú dve, a to buď centralizácia ekonomického rozhodovania v Európskej únii, alebo naopak decentralizácia a vlastne uvoľnenie spojenia tvrdého jadra Európskej únie okolo Nemecka na jednej strane a okrajových štátov na druhej strane, ktoré nebudú schopné dodržiavať ekonomické parametre. Centralizácia ekonomického rozhodovania by možno na nejaký čas, rádovo na niekoľko rokov oddialila ďalšiu krízu v Európskej únii, ale pri rozdielnosti národov vytvárajúcich Európsku úniu nasledoval by potom asi len väčší výbuch. Súčasná kríza v Európskej únii opäť iba ilustruje skutočnosť, že prirodzenú blízkosť, alebo naopak vzdialenosť národov nemôže nahradiť žiadny organizačný a právny zväzok. Takéto poučenie je svojou podstatou dobré. Keď sa menia dlhoročné štruktúry medzinárodného usporiadania, vždy je to čas zvýšených konfliktov. V takých konfliktoch by slovanské národy nemali utrpieť. Ešte väčšou výzvou je otázka, či slovanské národy využijú súčasné obdobie krízy doterajších medzinárodných štruktúr na uvažovanie o posilnení svojich vzájomných väzieb aj v rámci existujúcich štruktúr, alebo na také uvažovanie rezignujú. Realistický pohľad na stav slovanských národov na západ od Ruska ukazuje, že tieto národy a ich vedúci predstavitelia rezignujú na upevnenie vzájomných väzieb. Takéto konštatovanie má ešte druhý stupeň. V súčasnom svete národný rámec je už príliš úzky. Pre rozvoj vlastnej kultúry je potrebné prekonať iba národné hranice a vyvinúť nadnárodnú ideu. Panslovanská nadnárodná idea nemá v súčasnosti príťažlivú silu pre účely medzinárodnej organizácie štátov. Dejiny ukazujú, že združovanie slovanských, a nie iba slovanských národov okolo Moskvy, sa uskutočňovalo iba v dobe existenčného ohrozenia týchto národov. Vtedy bolo Rusko dobré na záchranu. Je ešte iná alternatíva. Slovanské národy nebudú prejavovať žiadnu uvedomelú snahu po užšej vzájomnej spolupráci. Koniec-koncov to je súčasný stav. Blízkosť slovanských jazykov, slovanských kultúr a slovanského mentálneho založenia sa však časom prejaví aj na medzinárodnej úrovni. Koncom 19. storočia Antonín Dvořák skomponoval Slovanské tance, Slowacki napísal báseň Slovanský pápež, Čajkovský Slovanský pochod a milenec Anny Kareniny odišiel po jej smrti bojovať do Srbska. Toto kultúrne vzopätie Slovanov malo veľký podiel na tom, že Slovania fakticky vyhrali I. svetovú vojnu. Slovanské národy si mohli vytvoriť vlastné štáty. Takže jazyky a kultúra slovanských národov sa opäť môžu prejaviť ako kľúčové. Uvažovanie o politickej spolupráci slovanských národov idúce ponad jazyk a kultúru by však nemalo ani v takých podmienkach prestať.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?