Články

Odvážna organizácia odvážnych ľudí

  |  13.apríl 2012

Pozdravujem Vás, odvážne dámy a pánov odvážnej organizácie! Alliance Defence Fund otvára svoju pobočku vo Viedni a mnohí z nás si neuvedomujú symbolickosť chvíle, ktorej sme svedkami. ADF obhajuje slobodu v podmienkach XXI. storočia a Viedeň bola na hranici rôznych druhov neslobody celú polovicu XX. storočia. Raz bola na hranici zo strany slobody, inokedy zo strany neslobody. Keď sa v Nemecku zmocnil vlády Adolf Hitler, mnoho ohrozených príslušníkov nemeckej inteligencie emigrovalo do Československa a viacerí z nich práve cez Viedeň. Nejaký čas žil v Československu v emigrácii aj veľký nemecký spisovateľ Thomas Mann. Potom nastúpil v Strednej Európe komunizmus a Viedeň bola prvým mestom pri železnej opone, kde bol americký sektor chránený americkou armádou. Viedeň sa ocitla opäť blízko hranice slobody a neslobody, tentoraz zo strany slobody. Po celú dobu existencie železnej opony sa pokúšali odvážlivci preniknúť cez rieku Moravu alebo Dunaj z neslobody do slobody a ich cieľom bola Viedeň. Asi 40 km odtiaľto na sútoku riek Moravy a Dunaja je pomník zastrelených viac než 40 ľudí, ktorí na tomto úseku zaplatili svoj pokus o život v slobode vlastným životom. Asi v roku 1975 sa jednému Slovákovi podaril útek cez železnú oponu takým spôsobom, že z pršiplášťov si vyrobil balón a v noci v ňom preletel hranicu do Rakúska. Iný si vyrobil primitívne rogalo, pripevnil na neho motor z vtedajšieho ľudového auta Trabant a taktiež v noci preletel do Rakúska. Jeden elektrikár sa previezol cez hranicu na závesnej plošine upevnenej na poistnom lane pod vedením vysokého elektrického napätia cez hranicu do Rakúska. V r. 1989 som sedel na cele vo väzení v Bratislave s mužom, ktorý chcel preplávať Dunaj do Rakúska. Skočil v noci do rieky dosť vysoko proti prúdu tak, že na druhej strane už bol rakúsky breh. Prúd bol však taký silný, že kým preplával na druhú stranu, opäť bol na slovenskej strane. V 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia sa rozprávalo v Bratislave, že vo Viedni je múzeum, kde sú vystavené takéto kuriózne dopravné prostriedky na útek do Rakúska. Po páde železnej opony som sa na to pýtal svojich rakúskych priateľov a bol som veľmi sklamaný, keď mi povedali, že takého múzea vo Viedni niet. Všetky pokusy o útek na slobodu sa neskončili ani úspechom ani zastrelením. Vlastne väčšinu utekajúcich československá pohraničná stráž chytila. Dali ich do väzenia a podľa vtedajších zákonov im pridelili advokáta. V 70-tych rokoch som pracoval v Bratislave ako advokát a vo viacerých takých prípadoch ma pridelili ako ex offo advokáta východných Nemcov (občanov bývalej Nemeckej demokratickej republiky), čiže spoluobčanov Angely Merkelovej a Joachima Gaucka. Pýtal som sa ich pri návšteve vo väznici, prečo cestovali tak ďaleko, aby sa tu pokúsili o prekročenie hranice. Povedali mi, že v NDR sa na nemecko-nemeckej hranici strieľalo, ale ľudia rozprávali, že v Československu na hranici nestrieľajú. Nuž, nebola to vždy pravda. Pre všetkých týchto odhodlaných ľudí bola Viedeň vytúženým cieľom. Na východ od Viedne sa vtedy viedol zápas o slobodu aj v iných formách. V bývalom Československu za dobu komunizmu zatkli a uväznili asi ... kňazov, mníchov a mníšok všetkých cirkví, ktorých odsúdili alebo ani neodsúdili, ale väznili na ... rokov, z ktorých si odsedeli asi dve tretiny. Súdili a väznili nielen klerikov, ale aj civilov. V 70-tych a 80-tych rokoch už najmä civilov zväčša neväznili, ale postihovali pracovne. Ak videli učiteľku v kostole na bohoslužbách, dostala výpoveď z práce. Rovnako dostala výpoveď z práce zdravotná sestra, ktorá by mala na krku krížik alebo by odmietla vykonať úkony vedúce k potratu. Ako právnik som zastupoval pred súdom učiteľky, lekárku aj zdravotnú sestru. Pred tromi dňami bolo výročie Sviečkovej demonštrácie v Bratislave. 25. Marca 1988 demonštrovalo v Bratislave asi 10 tisíc ľudí za obsadenie katolíckych biskupských stolcov, náboženské práva a občianske práva. Na znak podpory uvedených požiadaviek držali v rukách horiace sviečky. Po celú dobu komunizmu bola pre nás v Československu Viedeň symbolom a mestom slobody. Symbolizovala začiatok slobodnej časti Európy oproti komunistickej, v ktorej sme žili. Potom prišiel pád komunizmu a pád železnej opony. Prešlo ďalších dvadsať rokov. Netvrdím, že na Slovensku a v Európskej únii nie je sloboda. Ale začínajú sa vyskytovať javy, ktoré nám príliš pripomínajú podobné javy za komunizmu, ale vtedy s iným ideologickým odôvodnením. Pracujem opäť ako advokát. Asi pred piatimi rokmi som zastupoval pred súdom v pracovnom procese lekára z mesta Prešov. Pracoval na gynekologickom oddelení a dostal výpoveď, pretože odmietol podať tehotnej pacientke injekciu, ktorá by viedla ku zabitiu plodu. Lekár si vyhradil pri prijímaní na gynekologické oddelenie, že nebude robiť potraty. Súd síce žalobe vyhovel a vyhlásil výpoveď za neplatnú, ale z akýchsi formálnych dôvodov, aby nemusel vyhlásiť, že lekár má právo na výhradu svedomia, čiže má právo odmietnuť vykonať potrat, pretože sa to prieči jeho svedomiu. Americkí priatelia hovoria, že v Amerike sa dostáva mimo politickú korektnosť používanie slova Vianoce. Za komunizmu sa tiež nepoužívalo slovo Vianoce, ale sviatky Deda Mráza. Čítal som o civilných procesoch v západnej Európe, ale naposledy aj v Poľsku, keď žena žalovala nemocnicu o finančnú náhradu, pretože porodila zdravé dieťa napriek tomu, že v nemocnici si objednala vykonanie potratu. Pred niekoľkými dňami som videl v televízii reportáž o anglickej zdravotnej sestre, ktorá dostala výpoveď zo zamestnania, pretože v práci nosila na krku zlatý krížik a odmietla si ho dať dolu. Neplatnosť výpovede žalovala na anglickom súde, ale prehrala. Prehrala aj odvolanie. Odvolala sa na európsky súd, ktorý by mal o veci čoskoro rozhodnúť. Hádajte, v ktorej televízii som videl reportáž. V ruskej. Žiadne slovenské alebo európske vedúce médium správu neprinieslo. Kruh sa uzatvára. Dnes večer sa nezmieňujem o špekulatívnych finančných operáciách, ktoré priviedli svet do súčasnej hospodárskej krízy. Neboli finančným vyjadrením nových materiálnych a kultúrnych hodnôt, ale iba rozmnožovaním nekrytých peňazí. Všetky tieto javy vedú k tomu, že Viedni hrozí strata postavenia prvého mesta vo vytúženom svete. Po tomto dlhom úvode sa môžem a musím vrátiť ku Alliance Defence Fund. Predovšetkým vidíme, že opäť je čo brániť. Tentoraz nie postavením nových divízií a nových rakiet, ale obranou nás samých. Najskôr chcem poukázať na rozdiel medzi európskym a americkým prístupom ku riešeniu problému. My Európania máme tendenciu viesť dlhé ideologické monológy o povahe problému. Jeden taký príklad vám práve predvádzam. Američania vytvoria praktický model riešenia problému a model začnú uskutočňovať. To je príklad ADF. Zakladatelia ADF zozbierali peniaze, založili organizáciu, zamestnali angažovaných právnikov a poskytujú praktickú pomoc mnohým ľuďom na celom svete, ktorí sa dostali do problémov pre život podľa Desatora. Teraz vzniká stredisko takej pomoci vo Viedni. Zatiaľ pre určitý okruh ľudí sa Viedeň stane znovu mestom, kam budú pozerať s nádejou. Ale toto je príležitosť, aby sme prekročili iba úzko odborný rámec činnosti ADF. Kristus povedal, že jeho nasledovníkov budú prenasledovať pre jeho meno, ale nemáme sa báť, pretože on nám vloží do úst, ako sa máme brániť. Z pohľadu týchto slov Evanjelia bolo zákonité, že zrážka nasledovníkov Krista, akokoľvek nedokonalých, s novým spoločenským poriadkom sa dala očakávať a išlo len o formu, v akej sa prejaví. V zrážkach nedokonalých nasledovníkov Krista s vládnucim spoločenským poriadkom však nejde len o formu. Dejiny zatiaľ vždy ukázali, že nedokonalí nasledovníci Krista kráčali správnym smerom a ešte nedokonalejšie oponentné spoločenské systémy im nakoniec podľahli. Veď máme ešte v živej pamäti, akú historickú úlohu zohral pri porážke komunizmu blahoslavený pápež Ján Pavol II. Komunizmu, ktorého nedokonalosť už uznávali aj samotní komunisti a svoj pokus o jeho odstránenie nazvali perestrojkou. Spomenul som výročie Sviečkovej demonštrácie v Bratislave. Na Slovensku sa už všeobecne uznáva jej dôležitosť pre porážku komunizmu. Ide o to, že porážka diktatúry vyžaduje vzopätie všetkých spoločenských síl. Život podľa Desatora spoločenské sily násobí. Násobí ich v každom smere, preto sa môžu prejaviť v každej historickej situácii a v takej forme, akú si daná historická situácia vyžaduje. Dnes už ako paradoxný príklad možno uviesť, že v stredoveku bolo potrebné vojensky brániť pútnikov do Svätej zeme, tak vznikli mníšske rytierske rády, ktoré pútnikov vojensky bránili. Iný paradoxný príklad tentoraz zo súčasnosti som čítal v odbornom časopise. V dobe, keď Európa trpí úbytkom pôvodného obyvateľstva, sociologická analýza zo Švajčiarska ukázala, že najviac detí majú veriaci obyvatelia a najmenej neveriace liberálne zložky. Nedávne sčítanie obyvateľov v celej Európe nepochybne potvrdí tento jav vo viacerých krajinách, ak nie v celej Európe. Jednoducho určité odriekanie je potrebné, ak sa má jednotlivec aj celá spoločnosť pohnúť dopredu. Ak sa spoločnosť nechce odriekať, iba narazí na ešte väčšie problémy. Napríklad sú sociologické a demografické prepočty, podľa ktorých demografický pokles ako vedľajší produkt ideológie kontroly pôrodnosti vedie zákonite k uzákoneniu eutanázie. Samotný zákon o eutanázii sa prezentuje ako plný záruk proti zneužitiu. Politici kresťanskej strany z Holandska, kde je eutanázia uzákonená mi rozprávali, ako sa starí ľudia v Holandsku boja ísť do nemocnice, aby ich príbuzní alebo nemocničný personál nevytvorili podmienky, že eutanáziu na nich vykonajú. ADF pracuje na správnej veci a usadzuje sa v správnom meste. Viedeň bude vždy blízko kľúčových problémov európskej spoločnosti. Amerika je tiež súčasťou európskej civilizácie. Prajem úspech ADF ako celku aj viedenskej pobočke. Nech v budúcom storočí spomínajú ADF ako my dnes spomíname rytierske rády brániace pútnikov. Marec 2012.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?