Články

Vrany sa zlietavajú I.

  |  21.máj 2012

Odkedy som oznámil zvažovanie kandidatúry za slovenského prezidenta začínajú po internete krúžiť texty s nepravdivými a veľmi urážlivými tvrdeniami o mne a o mojej rodine. Tieto texty štýlom aj niektorými tvrdeniami akoby nadväzovali na seriál článkov v Pravde proti mne a našej rodine, ktorý Pravda uverejnila na tri pokračovania 10. – 12. februára 1988 a Rudé právo na dve pokračovania 11.- 12. februára 1988, čiže ešte za komunizmu. Vtedy už komunistické vedenie vedelo, že sapripravuje Sviečková manifestácia, že v nej mám prsty a chcelo ma takýmto spôsobom vopred znemožniť pred obyvateľstvom. Priebeh Sviečkovej ukázal, že sa im to nepodarilo. Vtedy, za komunizmu, som sa samozrejme nemohol brániť odpoveďou v Pravde alebo v Rudom práve, ani žalobou na súde. Napísal som však odpoveď a vyvrátil som jednotlivé tvrdenia v texte, ktorý som zaslal do Slobodnej Európy do Mníchova a Slobodná Európa môj text odvysielala. Text postupne uverejním tu na internete.

Českí disidenti vtedy napísali otcovi solidarizačný pozdrav. Jeho text je nasledovný: „V Praze dne 14. 2. 1988. Vážený pane Čarnogurský, rádi bychom Vám sdělili, že jsme pobouřeni štvavým článkem, který vyšel v Rudém právu a v němž jste očerňován i Vy a Vaše rodina. Ujišťujeme Vás o své plné solidaritě. Mnozí z nás byly objekty podobných útoků a víme tedy z osobní zkušenosti, jak je v takové situaci důležité, když člověk ví, že není sám. Přejeme Vám hodně zdraví.“ Text podpísali všetci poprední českí disidenti na čele s Václavom Havlom, ďalej Jiří Ruml, Miloš Rejchrt, Václav Malý, Libuše Šilhánová, Eva Kantúrková, Jaroslav Šabata, Stanislav Devátý, Tomáš Hradílek a ďalší. Scan listu aj podpisov pripájam.

Postupne budem uverejňovať reakcie na všetky tvrdenia, ktoré sa o mne objavujú na internete. Je toho však hodne, preto to budem robiť, ako sa hovorí, po kapitolách. Dnes by som chcel reagovať na tvrdenie, objavujúce sa na internete, že môj otec Pavol Čarnogurský bral za Slovenského štátu úplatky a tak sa obohacoval. Celý text s takýmto tvrdením má veľmi primitívny štýl. Na jednej strane obsahuje zjavný antisemitizmus, na druhej strane útočí na môjho otca, že sa obohacoval na Židoch. Môj otec sa na žiadnom židovskom majetku neobohacoval. Najlepším dôkazom je rozsudok Obvodného súdu Bratislava I a Mestského súdu v Bratislave, ktoré tieto súdy vyniesli v r. 1995. Došlo k tomu tak, že v r. 1991 v denníku Práca uverejnili listy podpísaných aj nepodpísaných autorov obviňujúce otca z mučenia Židov a oberania ich o majetok. Otec podal proti denníku Práca žalobu na ochranu osobnosti. Dokazovanie sa ťahalo veľmi dlho, takže otec sa konca ani nedožil. Pokračovali sme však v konaní my súrodenci a rozsudku sme sa dočkali. Obvodný súd Bratislava I dal otcovi v plnej miere za pravdu, zaviazal denník Práca uverejniť ospravedlnenie otcovi a autora listov AlfrédaBéma odsúdil na nemajetkovú ujmu 50 tisíc Sk. AlfrédBém na odvolacom pojednávaní vystúpil a povedal, že listy sú nepravdivé a požiadal našu rodinu o odpustenie. Mestský súd v Bratislave – vtedy to bol druhostupňový súd – potvrdil rozsudok Obvodného súdu. Denník Práca uverejnil 26. júna 1995 text ospravedlnenia, ktoré mu uložil súd. Text ospravedlnenia ďalej uverejňujeme ako scanovú kópiu z denníku Práca. AlfrédBém, ktorý bol dôchodca, sa na nás obrátil, aby sme mu odpustili nemajetkovú ujmu, čiže zaplatenie 50 tisíc Sk, na ktoré ho súd odsúdil. Rodina sme sa dohodli a platenie nemajetkovej ujmy sme Bémovi odpustili. Kto má pochybnosti o celej veci, môže si v Univerzitnej knižnici vyžiadať Prácu z júna 1995 a tam 26. 6. nájde ospravedlnenie, ktoré uverejňujem ďalej.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?