Články

Vrany sa zlietavajú II.

  |  25.máj 2012

Medzi posmešno-dehonestujúcimi tvrdeniami o mojom otcovi Pavlovi Čarnogurskom sa spomína, že pri hlasovaní v Slovenskom sneme v máji 1942 o zákone o židovských deportáciách sa vyhol hlasovaniu tak, že opustil zasadaciu sieň. Skutočnosť bola taká, že zasadaciu sieň pred hlasovaním opustili všetci poslanci – katolícki kňazi, medzi nimi aj nemecký katolícky kňaz Steinhübel a niekoľko laických poslancov. Čiže nevyhol sa hlasovaniu iba môj otec, ale viacero vtedajších poslancov. Podľa povojnových svedectiev organizátorom „bojkotu“ hlasovania mal byť práve môj otec (Slovenská historická identita v 20. storočí, Bratislava 2009, str. 47). Dilema pred hlasovaním o zákone o židovských deportáciách spočívala v tom, že zákon na jednej strane legalizoval deportácie, ktoré už prebiehali od marca 1942, ale na druhej strane dával prezidentovi republiky väčšie možnosti poskytovať Židom výnimky. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona snem prijal aj uznesenie, že v septembri má vycestovať do Poľska, kam Židov vyvážali, poslanecká skupina na kontrolu, ako sa tam s vyvezenými Židmi zaobchádza. V kontrolnej skupine mal byť aj môj otec. Samozrejme, Nemci v septembri kontrolnú skupinu do Poľska nepustili, ale nemecké odmietnutie kontrolnej skupiny snemu prispelo ku zastaveniu deportácii zo Slovenska v októbri 1942. Nemecký historik Jörg Höentsch, ktorý sa osobitne zaoberá slovenskými dejinami v dobe vojny napísal, že zákon o židovských deportáciách uznal výnimky udelené dovtedy najmä z hospodárskych dôvodov a schválil udeľovanie nových výnimiek na záchranu vybraných Židov. Höentsch píše, že zákon vytvoril „právne podmienky na zastavenie transportov a internovanie zvyšných Židov do relatívne ľudsky dôstojných slovenských koncentračných táborov“ (citované podľa Jozef Hajko: Nezrelá republika, Bratislava 2009, str. 196). Keď som sa otca pýtal počas jeho života, prečo nezostal v zasadacej sieni a nehlasoval proti zákonu, hovoril, že prijatie zákona bolo v tej dobe jedinou cestou na spomalenie až zastavenie deportácií. Na druhej strane samotný princíp zákona, spočívajúci v súhlase s vyvezením Židov zo Slovenska, bol natoľko odsúdeniahodný, že mu bránil hlasovať za prijatie zákona. Najlepšie východisko preto videl v opustení zasadacej miestnosti a neúčasti na hlasovaní o zákone. Pre mňa spočíva morálne poučenie z prijatia zákona o deportáciách Židov zo Slovenska vrátane účasti / neúčasti môjho otca, že Slovensko musí zbierať sily, aby sa vo svojej historickej budúcnosti mohlo postaviť zlu čelom a nie iba taktickým driblovaním.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?