Články

Nakoľko je V4 odolná voči krízam ?

  |  30.november 2012

Vyšegrádska skupina začala svoju existenciu v máji 1990. Po rozpade Varšavskej zmluvy a východného bloku štáb okolo československého prezidenta Václava Havla navrhol stretnutie šéfov štátov a vlád Poľska, Československa a Maďarska. Stretnutie malo nadviazať na historické väzby medzi Poliakmi, Čechmi, Slovákmi a Maďarmi. Východné integračné väzby sa vtedy rozpadli a naše členstvo v západných integračných zoskupeniach ešte nebolo isté. Stretnutie sa uskutočnilo v Bratislave, v meste, ktoré ležalo približne v strede plánovaného integračného zoskupenia a malo za sebou historickú bilanciu smerom do Poľska (vtedy ešte existo- valo Československo) aj do Maďarska na najvyššej úrovni. Neskôr som počul vo Varšavských vládnych kruhoch, že stretnutie hodnotili skôr negatívne. Československá strana stretnutie obsahove nepripravila a stretnutie skôr hodnotili ako reklamu pre Václava Havla. Bolo však dohodnuté, že účastníci sa budú stretávať každý rok v inom štáte. Nasledujúci rok sa stretnutie uskutočnilo v Maďarsku najskôr v Budapešti a potom na zámku Vyšegrád, pod ktorým majestátne plynie Dunaj. Maďarská strana už stretnutie obsahove dokonale pripravila. Samotné miesto stretnutia a podpis dokumentov bolo pripravené dobre. Vyšegrád je slovanský názov a už v tomto zmysle bol spojivom voči ostatným členom zoskupenia. Na hrade Vyšegrád sa v roku 1335 stretli panovníci Poľska, Česka a Uhorska - Kazimír III, posledný z rodu Piastovcov, Ján Luxemburský, český kráľ a Karol z Anjou, následník uhorského trónu po vymretí rodu Arpádovcov. Zoskupenie si dalo za cieľ spoločne presadzovať prijatie zúčastnených krajín do dnešnej Európskej únie. Podľa hradu Vyšegrád dostalo aj názov. Podľa neskorších spomienok účastníkov zoskupenie si od samého začiatku dalo za cieľ určitý protiruský osteň, nazvaný obranou proti Rusku. Zoskupenie vstupovalo do svojej existencie s jednotiacimi aj rozdeľujúcimi prvkami. Malo za sebou stáročia existencie pod spoločnými kráľmi, bez vzájomných vojen, spoločnej obrany proti vonkajším nepriateľom. Kultúra zúčastnených národov vykazuje mnoho spoločných prvkov. Právo možno zaradiť do rodiny západoeurópskeho kontinentálneho práva. Vznik zoskupenia mal podporu západoeurópskych veľkých štátov. Nebol to prvý pokus o stmelenie týchto štátov. Na začiatku druhej svetovej vojny sa emigrantské vlády Československa a Poľska v Londýne dohodli na vytvorení Československo – Poľskej konfederácie po skončení vojny. Vlády boli otvorené aj ku neskoršiemu pristúpeniu Maďarska, vtedy však Maďarsko bolo pevným spojencom Hitlerovského Nemecka a preto o pripojení Maďarska nebolo možné hovoriť. Po vypuknutí sovietsko-nemeckej vojny sa však Sovietsky zväz postavil proti Československo-Poľskej konfederácii a Československo sovietskemu želaniu vyhovelo, na ďalších rozhovoroch sa nezúčastnilo a ani nepodpísalo už pripravenú dohodu. Historicky najpevnejšie vzájomné vzťahy malo Maďarsko a Poľsko. Za tisíc rokov štátnej existencie Maďarsko pod názvom Uhorsko a Poľsko neviedli proti sebe vojnu. Problém je, že medzi Maďarskom a Poľskom leží Slovensko a naopak slovensko-maďarské vzťahy patria medzi historicky najhoršie a patria ku najhorším dvojstranným vzťahom v Európskej únii. Historicky strategickým partnerom Maďarska bolo Nemecko. Stačí si na túto tému prečítať niektoré state maďarského historika Istvána Bibóa, ktorý zomrel v 70-tych rokoch, ale dodnes patrí medzi najuznávanejších maďarských historikov a politológov dvadsiateho storočia. Ako znak dobrých vzťahov medzi Maďarskom a Nemeckom možno považovať, že Maďarsko síce po vojne taktiež vysťahovalo nemeckú menšinu, ale po páde komunizmu ako jediný štát bývalého východného bloku usporiadalo túto otázku. Maďarsko zaplatilo bývalým maďarským občanom nemeckej národnosti síce symbolické odškodné, ale predsa túto otázku takým spôsobom spratalo zo sveta. Ani Československo ani Poľsko ani Juhoslávia nič také neurobili. Naopak, po vojne sa dotkli aj maďarského obyvateľstva v Československu tzv. Benešove dekréty. Aj keď v ďaleko menšej miere ako obyvateľstva nemeckej národnosti. Maďarsko aj otvorene vyzýva na zrušenie Benešových dekrétov v Českej republike a na Slovensku. Nemecko takúto požiadavku otvorene nevznáša, ale keby ju Maďarsko presadilo, nepochybne by to Nemecku vyhovovalo. Naproti tomu pre Českú republiku a v menšej miere aj pre Slovensko je zrušenie Benešových dekrétov s účinnosťou ex tunc (od samého začiatku) neprijateľné. Podobne je neprijateľné akékoľvek zrušenie právnych aktov v Poľsku, ktoré boli vydané v súvislosti s vysťahovaním tamojšieho nemeckého obyvateľstva. Vo všeobecnosti možno povedať, že štáty Vyšegradského zoskupenia dokážu dobre spolupracovať, keď ide o ich spoločné najmä ekonomické, prípadne kultúrne záujmy. Štáty vydali spoločné vyhlásenie , keď išlo o rozšírenie schengenských hraníc smerom na východ a hrozilo, že štáty Vyšegrádu nebudú zahrnuté do tohto rozšírenia. Slovensko a Maďarsko dokázali spoločne argumentovať voči Európskej komisii, keď išlo o definovanie tokajského priestoru, kde rastie osobitný druh viniča. Vo väčších zahraničnopolitických krízach Poľsko má tendenciu opierať sa o spojenca, ktorý leží niekde ďaleko. Tak sa v dobe napoleonských vojen opieralo o napoleonské Francúzsko, medzi dvoma vojnami o Francúzsko a Anglicko. Slovensko a Česko majú tendenciu opierať sa o Rusko, Slovensko viacej než Česko. Maďarsko má tendenciu opierať sa o Nemecko. Najkomplikovanejšie sú slovensko-maďarské vzťahy. Napriek tomu, že Slováci a Maďari žili tisíc rokov v jednom štáte, nemajú spoločný názov pre tento štát. Maďari ho nazývajú Maďarskom, Slováci ho nazývajú Uhorskom. Až do polovice 19. storočia úradným jazykom pri vážnejších aj vnútroštátnych rokovaniach bola latinčina. Obdobie od rakúsko-uhorského vyrovnania v r. 1867 až do konca 1. Svetovej vojny sa na Slovensku považuje ako najhoršie obdobie slovenských dejín.. Bolo to obdobie zvýšenej maďarizácie. Píše o tom napr. Paul Lendvai vo svojej knihe „Maďari – víťazstvá a prehry“ alebo aj István Bibó vo svojich statiach o uvedenom období maďarských dejín. Bibó píše, že vtedy bolo v Maďarsku priam predpísané klamať o vnútorných pomeroch v Maďarsku. V dobe vzniku V4 Rusko bolo v hlbokom úpadku a nemalo potenciál, aby ku vzniku tohto zoskupenia zaujímalo stanovisko. Iba pasívne berie na vedomie existenciu V4, ale žiadna diplomatická podpora zo strany Ruska neexistuje. Vo vzťahu k Maďarsku Rusko sa nachádza v dileme. Akýkoľvek úspech Maďarska pri presadzovaní záujmov maďarských menšín v okolitých štátoch by Rusko mohlo použiť ako precendent na presadzovanie záujmov ruskej menšiny v pobaltských štátoch. Na druhej strane Rusko si uvedomuje, že toto je iba krátkodobá zhoda záujmov Ruska a Maďarska. Pri podpore maďarských požiadaviek pokiaľ ide o maďarské menšiny v zahraničí by Rusko muselo ísť proti Srbsku a koniec-koncov aj proti Slovensku, ktoré sú ďaleko stabilnejší spojenci Ruska než Maďarsko. Z pohľadu na dejiny a prítomnosť štátov Vyšegrádskeho zoskupenia vyplýva, že vnútorné spojivá V4 sú skôr slabé. V4 vznikla v politickom prostredí po rozpade Varšavskej zmluvy a Východného bloku a v období politickej ofenzívy proti Rusku. V4 nesmie vojsť do rozporu s veľkou mocnosťou v prípade budúcej krízy, pretože veľká mocnosť by využila slabé vnútorné spojivá V4 a začala by podporovať odstredivé tendencie u ktoréhokoľvek členského štátu. Ďalší dôsledok spočíva v tom, že Maďarsko sa musí zmieriť s výsledkami 1. a 2. svetovej vojny, čiže s Trianonským mierom, pretože inak nedosiahne usporiadanie vzťahov so svojimi susedmi. V r. 2010 však maďarský parlament prijal vyhlásenie, že Trianonský mier považuje sa nespravodlivý a za mierový diktát. Inými slovami, V4 sa udrží len dovtedy, pokiaľ bude trvať paradigma diplomatickej a politickej jednoty Západu proti Rusku. Tesnejšia spolupráca krajín terajšieho V4, prípadne v rozšírenom zložení bude však vždy reálna, keďže národy zoskupenia spája veľa spoločného z dejín a zemepisná poloha ich tiež tlačí k sebe. Praha, 27. 11. 2012.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?