Články

Stredná Európa medzi Ruskom a USA

Štáty strednej Európy majú za sebou vlastné dejiny, ktoré ich odlišujú od krajín na východe aj na západe. V minulosti sa rozprestierali v strednej Európe veľké štáty, ktoré dokázali mocensky ovplyvňovať svoje okolie. Na sever to bola poľská Recz pospolita, viacej v strede Uhorsko a Rakúsko, na záver trvania strednej Európy pred I. svetovou vojnou oblasť ovládali Habsburgovia. Krajiny strednej Európy nemali natoľko centralizovanú vládu, ako krajiny na východ aj na západ od strednej Európy. Prevládalo v nich však západné náboženstvo – katolicizmus alebo protestantizmus, západné kontinentálne právo. Od konca 18. do začiatku 20. storočia dochádza k úpadku až zániku väčších stredoeurópskych štátov. Za jednu z príčin možno označiť práve nedostatok centralizácie vlády. Nedošlo k nej pretože jednotlivé národnosti alebo náboženské skupiny nedovolili centralizovať vládu v rukách jedného národa alebo jednej náboženskej skupiny. Historický vývoj strednej Európy pred rozdrobením aj po rozdrobení viedol k tomu, že v strednej Európe prevládajú spoločenské znaky západnej Európy. Stredná Európa má západné náboženstvo, má západné kontinentálne právo, jej kultúra je ovplyvnená viac zo západu než z východu. Táto spoločenská charakteristika strednej Európy má za dôsledok, že v krízach majú stredoeurópske štáty tendenciu prikláňať sa na západ. Na východ sa prikláňajú len ak sú osobitné okolnosti. Osobitnou okolnosťou bolo víťazstvo Sovietskeho zväzu v II. svetovej vojne. U slovanských národov strednej Európy bolo osobitnou okolnosťou aj existenčné ohrozenie od nacistického Nemecka a zápas proti Nemecku, ktorý ich priviedol viac alebo menej na stranu Sovietskeho zväzu. Naopak Maďarsko získalo s nemeckou pomocou veľké územné zisky, ktoré priviazalo Maďarsko na nemeckú stranu až do trpkého konca. Za osobitnú okolnosť možno považovať aj významné postavenie, ak nie dominanciu, komunistickej ideológie nielen na východe Európy v Sovietskom zväze, ale aj v krajinách západnej Európy napr. vo Francúzsku alebo Taliansku. Tieto výnimočné okolnosti vytvorili podmienky pre posunutie sovietskej mocenskej dominancie až na západný okraj strednej Európy. Vznik východného bloku nebol iba výsledkom sovietskej mocenskej dominancie vydobytej víťazstvom v II. svetovej vojne. V Československu sa konali v máji 1946 voľby, ktoré možno označiť na tú dobu za slobodné a demokratické. V Československu nebola umiestnená sovietska armáda. Vo voľbách vyhrala komunistická strana Československa. V Poľsku v referende v júni 1946 vyhrali návrhy vlády, ktorá prišla do Varšavy zo Sovietskeho zväzu. Spoločenský poriadok krajín, ktoré pripadli do sovietskej sféry vplyvu, sa prebudoval podľa sovietskeho modelu. Tým sa začal protikladný historický pohyb v týchto krajinách. Spomienky na likvidáciu existenčnej hrozby pre národy krajín rodiaceho sa východného bloku, obnovenie pôvodných hraníc, resp. v prípade Poľska síce strata predvojnových východných území, ale získanie západných území, to všetko postupne upadalo do zabudnutia. Spoločnosti týchto krajín čoraz viac dráždil komunistický spoločenský poriadok kombinovaný s diktatúrou, ktorý nezodpovedal historickým tradíciám krajín. K tomu sa pridala ekonomická neefektívnosť komunistického systému v porovnaní so západným systémom trhového hospodárstva. Porovnanie oboch systémov bolo v strednej Európe veľmi viditeľné, pretože hranice západného tábora boli všade blízko a výsledky západného hospodárenia bolo možné čoraz viac pozorovať. Kombinácia ekonomických kultúr a národných parametrov viedla ku vzburám v Maďarsku a Poľsku v roku 1956 , v Československu v roku 1968, ku vzniku Solidarity v Poľsku v roku 1980. Na západe bola v 70tych a 80tych rokoch veľká debata o finlandizácii Európy. Niektorí publicisti vystríhali, že Sovietskemu zväzu sa podarí nastoliť fínske pomery azda v celej západnej Európe. Pri spätnom pohľade sa javí, že finlandizácia by bola modelom možno v opačnom smere. Tak ako slabol potenciál Sovietskeho zväzu na udržiavanie svojho celkového spoločenského modelu v krajinách Varšavskej zmluvy, možno by prispela ku stabilizácii pomerov finlandizácia v tom zmysle, že tieto krajiny by iba vojensky a bezpečnostne nemohli vystupovať proti záujmom Sovietskeho zväzu, ale inak by sa mohli vrátiť ku svojim tradičným modelom spoločenského usporiadania. Po rozpustení Varšavskej zmluvy a skončení studenej vojny historické kyvadlo v strednej Európe sa vychýlilo na opačnú stranu. Mimoriadny mocenský vplyv získali Spojené štáty, ktoré ho využili na rozšírenie NATO na východ a pokúšali sa vybudovať základne PRO najskôr v Poľsku a Českej republike. Nie je cieľom tohto príspevku predvídať, ako dlho potrvá mimoriadny mocenský vplyv USA v strednej Európe. Keď sa mocenský vplyv Ruska a Spojených štátov v strednej Európe vyrovná, dejiny strednej Európy v období studenej vojny môžu byť poučením pre budúce vzťahy Ruska a Strednej Európy. Rusko bude mať legitimitu na usporiadanie európskych záležitostí tak, aby stredná Európa sa nemohla stať miestom jeho vojenského ohrozenia. Legitimita Ruska bude vyplývať z celkových záujmov európskej stability a bezpečnosti, aj z historických zásluh Ruska na záchrane stredoeurópskych národov. Keď bolo v minulosti zle, menšie európskej národy sa obyčajne utiekali k Rusku. Rusko však nebude môcť presadzovať v strednej Európe svoj spoločenský a politický systém, lebo by sa opäť dostalo do rozporu s tradíciami strednej Európy a vyvolal by v strednej Európe voči sebe odpor. Európske veľmoci z minulosti zanikli a sú základné podmienky pre spoluprácu v Európe „ od Atlantiku po Ural“, ako hovoril generál de Gaulle . V krajinách strednej Európy je postoj k Rusku ale aj postoj k NATO predmetom legitímnej vnútropolitickej diskusie. Priebeh diskusie a rozhodovanie vlád nie vždy korešpondovali. Pred vstupom Slovenska do NATO v roku 2004 slovenská vláda viedla masívnu kampaň za vstup Slovenska do NATO. Napriek tomu v dobe vstupu podľa prieskumov asi 50% obyvateľov podporovalo vstup. Predtým vstup do NATO podporovalo len asi 30% obyvateľov. Česká vláda podpísala dohodu s USA o vybudovaní základne PRO v Českej republike v roku 2008, ale podľa sociologických prieskumov väčšina obyvateľov Českej republiky bola proti vybudovaniu takej základne. Aj keď vybudovanie základne PRO na Slovensku nebolo na programe, predseda slovenskej vlády Róbert Fico sa verejne vyjadril, že základňa je na Slovensku neprijateľná. Po skončení studenej vojny sme svedkami paradoxného javu. Doterajší spojenci USA a pôvodní členovia NATO sa aktívne nezapájali do plánov USA na posunutie vojenskej infraštruktúry smerom na východ. Zapojili sa do nej niektoré krajiny bývalého východného bloku, ktoré americký minister obrany nazval Novou Európou. Propagandisticky to znie dobre, ale princíp spočíval v tom, že mocenské pozície USA boli v týchto krajinách silnejšie než v pôvodných. Spoločenský a politický systém si stredná Európa vybrala. Bezpečnostné otázky budú vo veľkej miere otázkou rokovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Takmer by sa dalo povedať, že stredná Európa je v tom nevinne. Konferencia „Rusko a stredovýchodná Európa pod tlakom svetovej krízy“ Moskva 4.-5. 12. 2012 , Ústav Európy Ruskej akadémie vied

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?