Články

Spolupráca Čechov a Slovákov v uplynulých 20 tich rokoch.

  |  11.január 2013

Senát Parlamentu Českej republiky a Národná rada Slovenskej republiky usporiadali dňa 8.1. 2013 konferenciu v budove Senátu Parlamentu ČR v Prahe pod názvom „ Česi a Slováci - 20 rokov spolupráce samostatných štátov a ich pôsobenie v EÚ a NATO“. Na konferencii sa zúčastnili predsedova Senátu Milan Štěch a predseda NR SR Pavol Paška. Organizátori konferencie ma oslovili, aby som na konferencii predniesol príspevok. Text príspevku uverejňujem : Dovoľte predsa najskôr niekoľko viet o rozdelení Československa. Tým viac, že pred niekoľkými dňami dokonca Vladimír Mečiar povedal v novinovom rozhovore, že proces rozdelenia bývalej republiky som započal ja s Václavom Havlom. Podľa známeho výroku T. G. Masaryka štáty stoja a padajú s ideami, na ktorých vznikli. Československo vzniklo na idey kultúrnej a jazykovej blízkosti oboch našich národov, ale aj vzájomnej potrebe odolávať tlaku Nemcov a Maďarov. EÚ odstránila druhú podmienku a zostala iba kultúrna a jazyková blízkosť. Ukázalo sa, že na existenciu spoločného štátu to nestačí. Kultúrna a jazyková blízkosť však vytvára predpoklady pre spoluprácu našich národov a to nie iba kultúrnu. Zážitok spoločnej republiky vrátane ústavného spôsobu jej zániku akoby zúžil rieku Moravu, okolo ktorej stále žijeme. Kto by bol kedysi predpokladal, že vlastne také banality, ako pesničková súťaž Československo má talent, spoločný televízny Silvester či spoločné športové súťaže, budú signálmi, že Česi a Slováci sa spolu cítia dobre. Keď tieto signály vysielajú nevládne inštitúcie, naviac komerčné, je to dokonca presvedčivejšie, ako keby to robili vlády alebo parlamenty. Ale spolupatričnosť Čechov a Slovákov ide ďalej a to bez toho, aby sa opierala o písomnú medzištátnu dohodu. EÚ odstránila pocit bezpečnostného ohrozenia, ale ani EÚ nie je koncom dejín. Z našej spoločnej štátnej existencie zostali Benešove dekréty v tej podobe, v akej zostali. Na ich zrušení by malo záujem Nemecko a Maďarsko. Nemecko to nedá otvorene najavo, ale malo by záujem, Maďarsko to dáva otvorene najavo. Zrušenie dekrétov ex tunc by pre Slovensko nebolo zase až tak veľkým problémom, pretože medzi Maďarmi sa dotýka už len jednotlivcov a Nemcov nežilo na Slovensku až tak veľa. Slovensko však nezrušilo Benešove dekréty a ani sa tak nechystá urobiť aj preto, že by tým vytvorilo veľmi zlý precedens pre Česko. Na druhej strane Česká republika doteraz nikdy nepodporila požiadavky Maďarska týkajúce sa Slovenska. Dovoľte pokračovať akademicky. Diplomatickým víťazom II. svetovej vojny v strednej Európe bol Eduard Beneš. Nielenže dokázal obnoviť republiku v pôvodných hraniciach, dokonca Slovensko sa rozšírilo o tri dediny, ale vydal aj už spomenuté dekréty. Jeho úspech sa zakladal na vyvážených vzťahoch voči západným veľmociam aj východnej, vtedy Sovietskemu Zväzu. Asi budem provokatívny, ak poviem, že dedičom benešovskej politiky je viac Slovensko než Česká republika. Slovensko je členom NATO, ale naše vzťahy s Ruskom sú v rámci strednej Európy asi najlepšie. Možno uviesť ako pikantériu, že keď Česká republika nechcela pustiť na svoje územie kontinentálnu hokejovú ligu, KHL sa usadila najskôr v Poprade a až po komerčnom, ani nie tak hokejovom úspechu Popradu, sa rozšírila teraz už do Prahy a do Bratislavy. Slovensko pestuje vyváženosť na Východ aj na Západ a ak by raz vyváženosť bola funkčná aj pre Česko, z Bratislavy sa ľahšie rozšíri do Prahy a potom to už nebude iba o hokeji. Opačne, ak by sa Rusko raz rozpadlo ako kedysi predpovedal Brzezinski, v poslednej knihe už píše iné, možno sa obnoví Československo, ale na Slovensku iba viac – menej v hraniciach viedenskej arbitráže. Iba ak by dovtedy prišlo ku takým demografickým zmenám, že by to už neprichádzalo do úvahy. Moji českí priatelia zvyknú s ľútosťou hovoriť, že české deti už nerozumejú slovenčine, pretože v televízii nevidia slovenské programy. Vtedy im zvyknem odpovedať, že keď sa zvýši geopolitický význam Východu, české deti budú opäť rozumieť slovenčine. Dovtedy štatistika ukazuje, že Slovensko ekonomicky doháňa Českú republiku rýchlejšie ako v dobe spoločnej republiky. Na olympiádach a majstrovstvách sveta získavame kumulatívne viac medailí ako počas spoločného štátu, a týka sa to aj jednotlivo každej z republík. Slovákom stúpa sebavedomie, čoho dôkazom je aj to, že v Prahe si dovoľujem predniesť takýto drzý príspevok. Ale pozor, úspech nášho spolužitia po rozdelení spoločnej republiky preverí až medzinárodná kríza, ktorá skôr alebo neskôr príde. Vtedy sa ukáže, či desaťročia spoločného štátu zanechali trvalé základy. Každý ústavný zákon v oboch republikách, podľa Cicerovho vzoru, by sa mal končiť článkom, že Česko a Slovensko v medzinárodnej kríze nesmú ísť proti sebe. Zatiaľ je príbeh nášho spolužitia aj príbeh nášho rozdelenia pre svet úspešným príbehom . Jednoduchí ľudia nás vo svete ešte stále identifikujú ako Československo. Keď zase my čítame o Škótsku, Katalánsku či Belgicku, pomyslíme si, že my sme to absolvovali pred 20 -timi rokmi. Pred 100 rokmi sa chýlili ku koncu veľké ríše, pred 20- timi rokmi viacnárodné štáty. Možno je EÚ modelom spolužitia rôznych štátov a národov v súčasných podmienkach. Ale opakujem, aj súčasná kríza ukazuje, že ani EÚ nie je koncom dejín. Ak by to raz bolo potrebné, vtedy si pamätajme. Božena Nemcová navštevovala Slovensko a písala o ňom nadšené texty. T.G. Masaryk trávil dovolenku na Slovensku a Andreja Hlinku obhajovali za Uhorska moravskí kňazi. Na Slovensku vychádzal časopis Hlas, ktorý propagoval spojenectvo s Čechmi. Československé légie držali celú transibírsku magistrálu a v dnešnej ruskej televízii o tom vysielajú relácie plné rešpektu. Na Slovensku vychádzajú články, že Slováci sú víťazi 20. storočia. Také konštatovanie vychádza z porovnania, v akom stave a v akom postavení bolo Slovensko na začiatku 20. storočia a na jeho konci. Na začiatku storočia platil výrok uhorského predsedu vlády, že slovenský národ neexistuje, na konci bolo Slovensko členom OSN, EÚ, NATO, naši vojaci pôsobili v misiách ďaleko vo svete. V iných parametroch sa to isté dá povedať o Čechoch. Obaja sme víťazi 20. storočia. Môžeme pozerať do budúcnosti so sebadôverou.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?