Články

Sándor Márai chcel radšej mlčať

  |  2.august 2019

Sándor Márai chcel radšej mlčať

Ján Čarnogurský

 

Cez dovolenku som si prečítal knihu spomienok maďarského spisovateľa narodeného v Košiciach Sándora Máraia Chtěl jsem mlčet. Autor túto časť spomienok nechcel vydať, rukopis našli v jeho pozostalosti a vydali. Z maďarčiny spomienky vydali v češtine, v slovenčine doteraz nevyšla. Pre nás je zaujímavá z viacerých dôvodov. Autor v nej zaujíma vcelku kritický pohľad na maďarstvo, aj keď je maďarským vlastencom. Slovanských národov sa skôr bojí a píše o „slovanskom imperializme“. Maďarské obyvateľstvo ako celok považuje za nevzdelané (str. 32). Maďarské intelektuálne vzopätie podporovali najmä hornouhorskí (zhruba z dnešného Slovenska) a sedmohradskí (z dnešného Rumunska) mešťania a židia (str. 34). Maďarský národ vyčerpala 150-ročná turecká okupácia. Hitlerove obsadenie Rakúska v marci 1938 chápali mnohí ako hrádzu proti bolševizmu. Väčšina maďarských mešťanov vtedy sympatizovala s Hitlerom. V Maďarsku síce bol rozšírený antisemitizmus, existovali aj protižidovské zákony, ale formálne židia netrpeli takým prenasledovaním ako v okolitých krajinách (vrátane Slovenska). Až do obsadenia Maďarska Nemcami v marci 1944 židia z okolitých krajín utekali do Maďarska.

Po svetovej vojne Márai ušiel z Košíc do Maďarska, pretože nechcel narukovať do československej armády. Útek pociťoval ako bolesť a krivdu, keď jeho rodné mesto odtrhla od jeho vlasti – Maďarska – Trianonská mierová zmluva a v Košiciach vládli cudzinci, hovoriaci jazykom, ktorému „sme my, pôvodní obyvatelia nerozumeli“. Potom prišla Viedenská arbitráž a Česi so škrípaním zubov poslúchli rozkaz a vyprázdnili južné pruhy svojej zeme „vtedy nazývanej Slovenskom“. Maďari chceli urobiť vrátenie Košíc naozaj veľkolepo. Do mesta vtiahla maďarská armáda, Horthy na bielom koni a dokonca maďarskí intelektuáli vo vojenskom útvare, medzi nimi aj Márai. Vedomie trápnosti celého divadla mu bola predbežným trestom. Nie jediným. Pociťoval, že územia získané Viedenskou arbitrážou Maďarsko nezískalo naspäť vlastnými silami ani vďaka oprávnenosti historických argumentov, ale z vôle veľkonemeckej politiky voči Východu. Ani to nebol vrchol jeho sklamania. V Košiciach obnovil styky so svojimi priateľmi z doby vlastného košického pobytu, Maďarmi ako on a zistil, že oni si za dvadsať rokov života v demokratickom štáte, popri všetkých jeho nevýhodách a svojom menšinovom postavení, obľúbili demokratické pomery a návrat maďarských starých spôsobov ich rozladil. Sándor Márai si znovu pozrel svoje rodné mesto a dokázal to pre seba vysloviť: „Celé to opätovné stretnutie akosi postrádalo radosť... Všetci sa tvárili, že ich túžby sa konečne naplnili, v skutočnosti však bolo z ľudí cítiť zvláštnu rozladenosť. .. Vedel som totiž s istotou, že sa v ten deň stalo niečo zlé a bude sa to diať aj v čase nasledujúcom. ... My, zástupcovia potrianonského Maďarska, ktorí sme sa teraz opätovne stretli s touto krajinou, sme tak mali príležitosť s úľakom zistiť, že nad našim domácim životným štýlom, spoločenským usporiadaním a svetovým názorom prešiel v dunajskej kotline čas. Neprinášali sme staré Maďarsko, ale akýsi prízrak, oklieštenú verziu toho, čo mali hornouhorskí starousadlíci v pamäti. ... Toho dňa sa Maďarsku nevrátila len odtrhnutá časť krajiny, ale tiež „milostivý pán“ na jeho vidiek. Vrátili sa prízraky aj hrozivé, stále pri živote držané tiene maďarskej polminulosti, nevzdelaný sudca s pečatným prsteňom, rokujúci nosovým hlasom, daňový úradník, mestský škrabák, ktorý svoj malý plat kompenzuje tým, že hovorí cez mreže s pansky klesajúcou dikciou prezieravo so „stranami“. Vrátil sa onen nevraživý tón Uhier, rozdelených striktne na spoločnosť pánov a sluhov, pochlebovačské zdravenie, úslužne formálna maďarská spoločenská móda plná „služobníčkov“ a „poklôn“. ... Bol to návrat „nadradenosti“ neobarokovej triednej kultúry, vychvaľovačských mravov nadutých a povrchných privilégií. ... Systém armády a verejnej správy, ktorý sme sem znovu vniesli, sa na tomto území hneď od prvej hodiny zariadil tak, akoby sa ani nevracal domov, do života kultivovaného urbánneho maďarského spoločenstva, ktoré sa už oboznámilo so základnými pojmami demokracie, ale do akejsi oblastnej kolónie, kde je treba domorodcov naučiť móresom pomocou korbáča, pálenky a kríža. .. títo ľudia sa iba demokratizovali a zvykli si na to, že pôvod nesmie byť v úrade triednym privilégiom, že spoločenské postavenie neoprávňuje človeka k prehliadaniu príslušníkov iných tried; zvykli si na demokraciu a boli preto sklamaní, keď museli pozorovať, že v materskom štáte, do ktorého sa behom oných dvadsať rokov tak túžili vrátiť, k tejto spoločenskej transformácii nedošlo. Väčšina úradníkov a dôstojníkov vyslaných na reanektované územia .. hlásala, že hornouhorská spoločnosť je „nespoľahlivá“ – a pre tieto záhrobné prízraky boli tunajší Maďari práve tak „nespoľahliví“ ako slovenskí či hornouhorskí maďarskí židia.“ (str.92 – 96).

Povýšenecký duch budapeštianskych Maďarov mal na získaných územiach aj tragickejšie prejavy. V dňoch 12. – 15. januára 1942 uskutočnila maďarská armáda v Novom Sade, získanom od Juhoslávie, raziu, pri ktorej povraždila 4 – 5 tisíc ľudí, prevažne civilov, ženy, deti, starcov. „Vpochodovanie do Horného Uhorska malo byť veľkou rodinnou oslavou Maďarov. V skutočnosti hornouhorskí starousadlíci nedokázali nájsť od srdca spoločnú reč s domácimi úradníkmi a oficiermi, ktorých vyslali na ich „výchovu“(str. 99).

Horthyovské Maďarsko sa dlho snažilo tváriť, že okolo sa nič nedeje. Prvý zvon zazvonil, keď 3. apríla 1941 spáchal samovraždu predseda vlády Pál Teleki. Na Nátlak Nemecka sa Maďarsko zúčastnilo na útoku na Juhosláviu, s ktorou malo zmluvu o neútočení. Pál Teleki vnímal účasť na útoku ako zradu, ktorú chcel odčiniť samovraždou.(Mimochodom: Dzurindova vláda v marci 1999 súhlasila s preletom amerických bombardovacích lietadiel ponad Slovensko bombardovať Juhosláviu. Spácha Dzurinda samovraždu?)

Sándor Márai emigroval v roku 1948 z Maďarska a už sa do vlasti nevrátil. V roku 1989 spáchal v zahraničí samovraždu.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?