Články

Geopolitické sebavedomie Ruska

  |  5.október 2007

V polovici septembra sa už po štvrtýkrát zišiel v Rusku medzinárodný diskusný klub VALDAI. Organizuje ho tlačová agentúra NOVOSTI a Rada pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Na klub pravidelne pozývajú asi 40 publicistov a vládnych poradcov na ruské témy z celého sveta. Asi polovicu tvoria Angličania a Američania, ďalšiu desiatku Francúzi a Nemci a zvyšok jednotlivci z ďalších krajín. Témou tohoročného klubu bolo „Rusko na križovatke civilizácií“, ale najviac sa hovorilo o nadchádzajúcich voľbách do Štátnej dumy začiatkom decembra tohto roku a prezidentských začiatkom marca budúceho roku.

Križovatku civilizácií sme zažili na ostro. Klub sa začal v Kazani, hlavnom meste Tatárskej autonómnej republiky. Leží asi 800 km na východ od Moskvy a v stredoveku bola hlavným strediskom Tatárskej ríše ovládajúcej Rusko. Ivan Hrozný ju dobil v r. 1552 a od vtedy patrí Rusku. Na počesť dobytia Kazane dal Ivan Hrozný postaviť v Moskve Chrám Vasilija Blaženého, ktorý je najvýraznejšou budovou Moskvy. V Tatarstane teraz žijú Rusi, čiže pravoslávni a Tatari, čiže mohamedáni, približne na polovicu. Mestu dominuje novopostavená mešita a rekonštruovaná pravoslávna katedrála. Pred účastníkmi Klubu spoločne vystúpili hlavný mufti Tatarstanu a rovnako pravoslávny biskup Tatarstanu. Nebolo medzi nimi žiadne napätie a minulosť aj prítomnosť svojho územia vidia ako sled udalostí, ktoré v minulosti nemožno zmeniť a v prítomnosti ich treba ovplyvňovať k vzájomnému spolužitiu. Mufti povedal, že zvonka prichádzali v nedávnej minulosti do autonómnej republiky radikáli, ktorí chceli aj Tatarstan premeniť na bojové pole. Nenašli podporu medzi obyvateľstvom a narazili na aktívny odpor u vedúcich predstaviteľov rusko-tatarského islamu. V Tatarstane neregistrujú žiadne násilné akty. Oblečenie ľudí na uliciach mesta sa nelíši od Moskvy či iných ruských miest. Zahalené ženy na uliciach nevidieť, čo sa napríklad nedá povedať o Champs-elysees v Paríži. V Čečensku sú povstalci vojensky porazení a Čína je dnes spojencom Ruska. Shanghajská organizácia pre spoluprácu, združujúca Rusko, Čínu, Indiu a niektoré stredoázijské republiky, nastolila mier a hospodársku aj politickú spoluprácu na šírych priestoroch Euroázie. Spiritus movens organizácie je Rusko.

Po dvoch dňoch klub pokračoval v Moskve a ťažisko diskusií sa presunulo na predvolebnú situáciu. Pred voľbami do Štátnej dumy došlo k úprave volebných zákonov. Doterajší kombinovaný volebný systém, keď polovicu poslancov volili podľa straníckych kandidátok a polovicu v jednomandátových volebných obvodoch, sa zmenil na čisto stranícke kandidátne listiny. Podpredseda prokremeľskej strany Jednotné Rusko, Oleg Morozov, okrem iného uviedol dôvod pre zmenu volebného zákona snahu o stabilizáciu straníckej štruktúry v Rusku. Poslanci zvolení v jednomandátových obvodoch sa počas volebného obdobia presúvali a doteraz najviac k Jednotnému Rusku. Jednotné Rusko má v súčastnosti ústavnú väčšinu v Štátnej dume. Ruskí politológovia sa snažia vytvoriť v Rusku dva veľké stranícke tábory, konzervatívny a ľavicový a majú v tom podporu prezidenta Putina. Jednotné Rusko je skôr konzervatívne orientovanou stranou, asi pred rokom vytvorená strana Spravodlivé Rusko by mu mala byť ľavicovým oponentom. Prah pre zvolenie do Štátnej dumy sa zvýšil na 7 %. Strany nemôžu uzatvárať pred voľbami koalície. Na voľbách sa zúčastní 15 politických strán, ktoré splnili podmienky. V skutočnosti má reálny predpoklad dostať sa do Dumy 5 strán: Jednotné Rusko, na jeho čele stojí Boris Gryzlov, ale otvorene sa k strane hlási aj prezident Vladimír Putin. Ďalej to bude Komunistická strana Ruskej federácie na čele s Genadijom Zjuganovom, ďalej Liberálno-demokratická strana Ruska na čele s Vladimírom Žirinovskym, Spravodlivé Rusko na čele so Sergejom Mironovom a možno Zväz pravých síl na čele s mladým Michailom Belichom. Dôsledne opozičnou stranou proti vláde prezidenta Putina je Komunistická strana Ruskej federácie. Na pravom spektre ruskej politiky neustáva konkurenčný boj medzi stranou Jabloko na čele s Grigorijom Javlinským a Zväzom pravých síl. Na stretnutí s členmi klubu sa Grigorij Javlinskij prejavil ako najväčší dogmatik ruskej politiky. Odmieta spojenie so Zväzom pravých síl, hoci majú tú istú voličskú základňu. Zväzu pravých síl vytýka v minulosti čiastkovú podporu Vladimíra Putina a taktiež nie dostatočné pravicové postoje. Je kuriózne, že známymi postavami Zväzu pravých síl sú Anatolij Čubajs a Jegor Gajdar, ktorí v polovici 90-tych rokov uskutočnili v Rusku pravicové reformy, ktoré otvorili Rusko trhovej ekonomike. Ruskí účastníci diskusií o voľbách do Štátnej dumy pomenovali štyri otvorené otázky, ktoré budú mať signálny význam pre politický vývoj Ruska po voľbách. Pri ohlasovaní volebných výsledkov 3. decembra 2007 treba striehnuť, či strana Jednotné Rusko získa nadpolovičnú väčšinu mandátov. Druhým signálom bude, či Spravodlivé Rusko získa viac hlasov ako Komunistická strana Ruskej federácie, ďalej či Žirinovského strana získa 7 % a dostane sa do Štátnej dumy a konečne, či sa aspoň niektorá z pravicových strán dostane do Dumy.

Ruská ústava, ktorú dal Boris Jeľcin schváliť v celoštátnom referende v r. 1993, dáva ruskému prezidentovi široké právomoci. Ďaleko väčšie než mal ruský cár, väčšie než má francúzsky prezident a s viditeľnou snahou o bonmot ruskí politológovia hovoria, že väčšiu ako mal egyptský faraón. Prezident Putin už nemôže podľa Ústavy tretíkrát kandidovať. Jeho súčasné postavenie v Rusku je mimoriadne. Podľa prieskumov verejnej mienky má trvalú podporu obyvateľov okolo 70 %. Viac než 50 % voličov si želá, aby sa zmenila Ústava a povolila Putinovi opätovne kandidovať. Táto možnosť je už definitívne vylúčená a to samým Putinom. Takúto popularitu nedosiahol Vladimír Putin manipuláciou oznamovacích prostriedkov, ale reálnym zvýšením životnej úrovne obyvateľstva, ako aj medzinárodného postavenia Ruska. Štátni zamestnanci a dôchodcovia dostávajú riadne svoje platy a penzie. Životná úroveň obyvateľstva sa zvýšila a počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby sa za roky Putinovej vlády znížil na polovicu. Slovenské médiá, a nie iba slovenské, všeobecne hospodársky vzostup Ruska prisudzujú zvýšeniu cien ropy a plynu na svetových trhoch. Isteže prospelo to hospodárskemu vzostupu Ruska, ale ekonómovia upozorňujú, že ťažba ropy a plynu predstavuje iba 18 % HDP Ruska. Keď už Putin sám nemôže kandidovať, iný kandidát, ktorý získa jeho verejnú podporu, má zaručené víťazstvo. Komu dá Vladimír Putin podporu v prezidentských voľbách, je široko diskutovanou témou v Rusku aj vo svete. Prekvapujúcou výmenou vlády Michaila Fradkova z 13. septembra Vladimír Putin nanovo zamiešal karty. Dovtedy boli hlavnými kandidátmi na funkciu dediča po Putinovi podpredsedovia vlády, Sergej Ivanov a Dmitrij Medvedev. Odrazu k nim pribudol aj nový predseda vlády Viktor Zubkov. Zubkov pred novinármi nevylúčil svoju kandidatúru na post prezidenta Ruskej federácie, ale podmienil svoju kandidatúru tým, že sa mu do ohlásenia kandidatúry podarí ako novému predsedovi vlády dosiahnuť niečo významné. Ako dátumy, ktoré treba registrovať, bude 2. október a týždeň nasledujúci po parlamentných voľbách, ktoré budú 3. decembra. 2. októbra bude zjazd strany Jednotné Rusko. Predpokladá sa, že na ňom vystúpi aj prezident Putin a očakáva sa, či vo svojom prejave už naznačí niečo aj o prezidentských voľbách. Zjazd Jednotného Ruska bude pokračovať po parlamentných voľbách, čiže po 3. decembri. Predpokladá sa, že tam by už mal byť Vladimír Putin špecifickejší pokiaľ ide o svojho následníka.

Valdaiský klub sa ako obyčajne skončil stretnutím s prezidentom Putinom a obsiahlou diskusiou priamo s ním. Prezident Putin bol koncom týždňa, kedy sa konal Valdaiský klub na juhu Ruska. V piatok 14. septembra nás preto naložili v Moskve do osobitného lietadla a odviezli do Soči. V letnom sídle ruských prezidentov nás prijal Vladimír Putin a otvorená diskusia trvala takmer štyri hodiny. Kremlológovia z celého sveta si dali veľmi záležať na formulácii otázok na prezidenta, aby sa vo svojej odpovedi nemohol vyhnúť podstate otázky. Na viaceré otázky o svojom nástupcovi prezident Putin odpovedal, že ruskí občania budú mať najmenej štyroch alebo piatich dobrých kandidátov na funkciu prezidenta a budú si môcť preto vybrať. Po prezidentských voľbách občan Putin bude pozorovať, čo sa deje v Rusku a zatiaľ optimisticky predpokladať, že vývoj bude pokračovať lineárne a Rusko bude politicky stabilné, hospodársky konsolidované a medzinárodne rešpektované. Jeho slová obsahovali náznaky, že ak by tak nebolo, chce sa oprieť o morálno-politickú autoritu, ktorú v Rusku má a ovplyvňovať politické dianie. Bude to neobyčajne ambiciózna úloha. Aj keď sa ruskí politológovia zhodujú, že budúci prezident nebude môcť byť akýmsi anti-Putinom, zostane veľkou otázkou, či samotné spoliehanie sa na morálno-politickú autoritu, ale bez akýchkoľvek mocenských nástrojov, taký návrat, či polonávrat do politicky umožní. V európskych dejinách XX. storočia sa to podarilo len najväčší postavám, generálovi de Gaulleovi a Winstonovi Churchillovi.

Najväčšie prekvapenie zažije Stredoeurópan pri prechode na ruskú geopolitickú optiku. Naše médiá nás kŕmia správami ako Rusko čoraz viac zatláčajú rôzne farebné revolúcie, moslimskí teroristi a čínski obchodníci. Akoby boli dni Ruska už zrátané. Ruský geopolitický pohľad je presne opačný. Zo zorného uhla Moskvy sa javí, že Západ, ku ktorému sme sa aj my priradili, upadá ekonomicky, politicky a vojensky. Rusko, Čína a India dosahujú ročný prírastok HDP od 7 do 9 %. Je to dvojnásobne až trojnásobne viac než je prírastok Európskej únie alebo Spojených štátov. V r. 2020 sa má stať Rusko najväčšou ekonomikou Európy. Politicky je Európska únia stále neschopná dopracovať sa k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Rozhodnutia Európskej únie voči Rusku blokujú pravidelne Pobaltské štáty alebo Poľsko. Pre Rusko je preto výhodnejšie dojednávať najmä ekonomické dohody s jednotlivými členskými štátmi EÚ, predovšetkým s Nemeckom. Pri pokračujúcom vzraste Ruska takáto politika bude oslabovať vnútornú súdržnosť Európskej únie. Spojené štáty žijú dlhodobo nad svoje pomery a zdá sa, že nie sú schopné urobiť zásadnú zmenu svojej ekonomickej politiky. Západ sa pod vedením Spojených štátov zaplietol do dvoch vojen, v Iraku a v Afganistane, ktoré prehráva a nie je schopný sa z nich dostať. Rusko nie je v žiadnej vojne, dokonca Západ v Afganistane bráni aj južné hranice Strednej Ázie spadajúcej do ruskej sféry vplyvu. Ak by Američania napadli Irán, ruskí experti to hodnotia ako zúfalý krok. Američania by mohli napadnúť Irán iba letecky, pretože na pozemný útok proti krajine nemajú kapacitu. Iránci si trúfajú americké letecké útoky vydržať. V takom prípade však Irán by odpovedal buď zamínovaním Perzského zálivu alebo potopením v zálive svojich vlastných lodí. Oboje by znemožnilo dopravu ropy z Blízkeho východu do Západnej Európy a Spojených štátov. Cena ropy by stúpla nad 100 USD za barel a potom by už Rusko naozaj nevedelo, čo s peniazmi. Energetická kríza by ďalej spomalila hospodársky rast Európskej únie aj Severnej Ameriky.

Rusko je rozhodnuté postaviť svoje veto proti odtrhnutiu Kosova od Srbska. Počítajú s tým, že Kosovo napriek bezvýslednému hlasovaniu v Bezpečnostnej rade OSN, vyhlási svoju samostatnosť. Ak také Kosovo bude Západ podporovať ekonomicky a kultúrne, Rusko nebude namietať. Ak by však podpora Západu Kosova, ktoré by vyhlásilo svoje odtrhnutie od Srbska v rozpore s medzinárodným právom, išla ďalej, Rusko na to odpovie svojím spôsobom a zodpovednosť ponesie Západ.

Asi pred 15 rokmi Rusko prežívalo svoju najhlbšiu krízu, odtrhávali sa od neho republiky a zamestnanci štátu nedostávali plat. Medzinárodne si každý na Rusko trúfol, ešte aj niektoré slovenské časopisy. Dnes je Rusko konsolidované, rešpektované a optimistické. Tutčevov verš o nemožnosti pochopiť Rusko, ale nutnosti v neho veriť sa potvrdzuje v atómovom veku.

Literárny týždenník 31-32/2007

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?