Články

Prečo padol komunizmus

  |  23.november 2009

 

Pred dvadsiatimi rokmi padal komunizmus u nás a v celej Európe. Formy boli veľmi podobné. Iba rumunský Ceausescu trochu vybočil z radu. Nechcel pochopiť, že jeho vláde je koniec, vzdoroval a zastrelili ho spolu s manželkou. Komunizmus padol, pretože sa úplne vyprázdnil. Plánované hospodárstvo fungovalo horšie ako trhové. Vláda jednej strany vyradila tvorivých ľudí, ktorí by dokázali analyzovať spoločenskú krízu a navrhovať východiská. Východný blok so svojimi uzavretými hranicami nemal takú príťažlivosť ako Európske spoločenstvo so svojimi otvorenými hranicami. Vyprázdnenosť komunizmu išla tak ďaleko, že u nás stačila jedna falošná správa o smrti komunizmu, aby spustila lavínu demonštrácií, ktoré zvalcovali komunistický režim. Podobne chaotická správa pozostávajúca z jedného slova stačila vo Východnom Berlíne, aby 9. novembra 1989 padol berlínsky múr. Múr, ktorý bol symbolom rozdelenia Európy po viac než 40 rokov. Rýchlosť pádu komunizmu u nás ovplyvnili dve okolnosti. Vtedajší disidenti sa zhodli, že vedúcou postavou pri páde komunizmu bude Václav Havel. Druhá okolnosť spočívala v tom, že slovenskí disidenti nevznášali požiadavky na zmenu ústavno-právneho postavenia Slovenska, aj keď ju pre budúcnosť vytyčovali. Ak by boli prepukli medzi disidentmi, čiže vedúcim zoskupením novembrových a decembrových demonštrácií, rozpory o vedúcej osobnosti alebo o ústavno-právnom usporiadaní Československa, s veľkou pravdepodobnosťou by to odradilo ľudí od účasti na demonštráciách. Ale demonštrácie boli jedinou silou za opozíciou proti vláde Ladislava Adamca a strane Miloša Jakeša. Komunistickú stranu by to nanovo posadilo do sedla. Najskôr bolo treba zvrhnúť komunizmus, a potom bolo možné rokovať alebo sporiť sa o čokoľvek iné. Rýchly pád komunizmu v Československu iba dobiehal okolité krajiny. Vo Východnom Nemecku už padol berlínsky múr, v Poľsku bola nekomunistická vláda Tadeusza Mazowieckeho, v Sovietskom zväze bola už štyri roky perestrojka Michaila Gorbačova a v Maďarsku slávnostne prestrihli ostnatý drôt na rakúskych hraniciach. Anglický publicista Timothy Garton Ash napísal v septembri 1989, že vo všetkých krajinách už padá komunizmus, iba v Československu sa drží. V novembri a decembri 1989 sa ukázalo, aký význam mala otvorená opozícia proti komunizmu v predchádzajúcom období, nazývaná disentom. Autorita z prednovembrového obdobia umožnila disidentom usmerňovať spoločenské dianie. Nové zoskupenia, ktoré sa len vtedy vynorili, si museli počkať, kým ich požiadavky nadobudli spoločenskú vážnosť. Príslovie, že všetko má svoj čas, sa v ponovembrovom vývoji potvrdilo vrchovato.

Ponovembrový vývoj bol závratný. Prešli sme z Východu na Západ so všetkým, čo k tomu patrí. Prestali sme vyrábať tanky a začali sme vyrábať autá. Zanikli obchody Tuzex, pretože všetky obchody sa stali Tuzexami. Za socializmu bezdomovcov zatvárali za príživníctvo. Teraz ich vidíme na uliciach a sem-tam zavrú nejakého boháča, ktorý získal svoje bohatstvo ožobráčením iných ľudí v pyramídových hrách. Na pozadí takéhoto vývoja zostáva otázka o zmysle životného diela ľudí, ktorí takmer celý život pracovali v podmienkach socializmu. Dnes dostávajú skôr nízku penziu, vypočítanú z ich vtedajších platov. Vybudovali veľké továrne, ktoré vtedy, v 50-tych, 60-tych, 70-tych rokoch predstavovali spriemyselňovanie Slovenska. Po novembri mnohé z týchto továrni skrachovali, pretože nedokázali odolávať európskej konkurencii. Ale ich budovateľom môžeme dnes povedať, že továrne naozaj boli a vtedy naozaj predstavovali spriemyselňovanie Slovenska. V celom 20. storočí až do dnešného dňa Slovensko dosiahlo obrovský vzostup. Patrí k nemu aj obdobie socializmu. Za to sa nemusíme ospravedlňovať. Ale socializmus splnil ešte inú historickú úlohu. Druhú svetovú vojnu vnímali všetky národy a štáty medzi Ruskom a Nemeckom ako hrozbu svojho národného zániku. Zanechala v nich aj pochybnosť o západných zárukách. Iba tak si možno vysvetliť ľahkosť, s akou komunizmu po vojne zvíťazil v Poľsku, Československu, Maďarsku, ale bol silný aj vo Francúzsku alebo v Taliansku. Až keď vymrela generácia so zážitkom hrozby národného zániku, mohli zvíťaziť iné alternatívy, dokonca tak rýchlo, ako u nás v novembri. Niekomu sa môže zdať tento pohľad anachronickým. Ale bol som v minulých dňoch v Prahe a videl som po meste plagáty s veľkým nápisom: Václave, stojíme za Tebou. Plagáty reagovali na jeho odmietanie Lisabonskej zmluvy.

Dejiny sú často protikladné. Nevidím však protiklad, ak tvrdím, že november 1989 bol potrebný, aby nás oslobodil od komunizmu a zároveň ak sa klaniam tým, ktorí v prednovembrových desaťročiach budovali Slovensko a Československo.

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?