Články

Ján Čarnogurský: Slovenské rusofilstvo.

  |  9.apríl 2010

Má hlboké korene. Celonárodne sa začalo prejavovať v 19. storočí so zrodom slovanskej idey. Prevzali sme ruskú zástavu, Ján Kollár napísal: ­… o mocné opri se dubisko…“, Ľudovít Štúr napísal knihu „Slovanstvo a svet budúcnosti“, ruskí vedci prichádzali na Slovensko a analyzovali tunajšie pomery. Známym rusofilom bol Svetozár Hurban Vajanský. Ruské veľvyslanectvo vo Viedni finančne podporovalo vydávanie Slovenských národných novín. Rusofilstvo zdieľali katolíci aj evanjelici, ako sa vtedy delila slovenská spoločnosť. V roku 1867 navštívila Všeruskú etnografickú výstavu v Petrohrade slovenská delegácia na čele s katolíckym kňazom Andrejom Radlinským. Delegáciu prijali s pompou. V 19. storočí nepriťahovalo Slovákov k Rusku ani plyn, ani ropa. Bolo to uvedomenie si faktu, že ruštine, ako  jazyku veľkého národa, rozumieme ľahšie, než nemčine, francúzštine, či iným západným jazykom. Bol to záujem o ruskú kultúru. Ruská literatúra 19. storočia je jednoducho najväčšia na svete. Bolo to vtedy možno málo artikulované vedomie, že Rusko je objektívne oporou slovanských národov. Dialektika dejín sa prejavuje niekedy podivne. Ale v 19. storočí bolo Rusko jediným samostatným slovanským štátom. Po dvoch svetových vojnách majú svoje štáty všetky slovanské národy. Najmä francúzska historiografia obe vojny charakterizuje ako zápas medzi slovanstvom a germánstvom. V roku 1943 britská vládna komisia odporučila vláde usporiadať pomery v Európe tak, aby nedochádzalo ku vojnám medzi Slovanmi a Germánmi. Hlavnú ťarchu oboch vojen nieslo Rusko. V slovenskom rusofilstve sa prepletajú pragmatické kalkulácie aj emocionálna náklonnosť. Na národnom cintoríne v Martine sú dodnes hroby, na ktorých je azbukou napísané: “Večnaja pamjať.“ Zásadné politické otázky vedeli na Slovensku riešiť niekedy jednoduchí ľudia lepšie, než vlády. Keď vláda Slovenského štátu v r. 1941 vyslala slovenských vojakov po boku Wehrmachtu proti Sovietskemu zväzu, slovenskí vojaci jednoducho prebiehali na druhú stranu, takže vláda musela divízie z Východného frontu stiahnuť.

 

Komunizmus zaodel v 20. storočí dialektiku dejín do podivuhodného hávu. Ale Rusko pod názvom Sovietsky zväz zlomilo nemecký Drank nach Osten a vytvorilo základné podmienky pre súčasné mierové spolunažívanie v Európe. Nakoniec bolo treba oslobodiť od komunizmu aj Rusko, ale hranice, ktoré vybojovala najmä Červená armáda, zatiaľ zostávajú.

Aké je slovenské rusofilstvo v súčasnosti?

 

Je silnejšie než v minulosti. Nebrzdí ho politika Budapešti alebo Prahy. Je vecnejšie. Týka sa kultúry, ekonomiky, politiky. Je zároveň pre Slovensko výzvou ako nikdy doteraz. Popri všetkom svojom rusofilstve sme väčšinou svojej národnej existencie súčasťou Západu. Výzva spočíva v tom, ako dokážeme zlúčiť v sebe Západ a Východ. Najdôležitejšie je, aby sme sa nenechali vtiahnuť do obkľučovania Ruska. Nesmieme sa nechať zneužiť na ohrozovanie bezpečnostných záujmov Ruska. Slovenskí vojaci nesmú tiahnuť na Rusko ani slovenské územie nemožno dovoliť použiť nikomu na útok na Rusko. Rok 1941 stačil, keď slovenskí vojaci bolo poslaní s cudzími útočníkmi na Rusko. Ďalšia výzva je mierová, civilizačná. Ide v nej o to, ako dokážeme v sebe zachovať západnú dimenziu so všetkými jej dobrými stránkami zoči-voči Rusku a ako dokážeme v sebe zachovať východnú dimenziu zoči-voči Západu. Zatiaľ sa to iba učíme. Bodaj by nám dejiny dopriali dlhý čas mieru, aby sme sa to mohli naučiť dokonale. Sme členmi Európskej únie, členstvo sme si slobodne vybrali a chceme dodržiavať jej pravidlá, ktoré sú často odlišné od ruských. Samotné vedomie, že na východe je veľká krajina, kultúrne nám príbuzná, ktorá k nám prechováva priateľské vzťahy, posilňuje naše sebavedomie a umožňuje lepšie si udržiavať vlastnú identitu. Nie sme odkázaní na poklonkovanie Západu. Ako sebavedomý národ sme zaujímavejší aj pre Západ.

 

Transcendentnú väzbu medzi spoločnosťou a dejinami vesmíru predstavujú náboženstvá. Dejiny zariadili, že väčšinovým náboženstvom na Slovensku je katolicizmus, ale za národných vierozvestcov pokladáme svätých Cyrila a Metoda, ktorí k nám prišli z Byzancie a v dnešnom zmysle by boli pravoslávni. Moskovský patriarcha Alexij II. počas návštevy Slovenska konštatoval, že pravoslávnym sa na Slovensku darí dobre. Na druhej strane katolícki kňazi a rehoľníci zo Slovenska odchádzajú do Ruska a taktiež sú úspešní. Slovenský katolicizmus pôsobiaci v Rusku nemá na sebe historickú ťarchu, ktorá viazne na poľskom katolicizme v Rusku. Arcibiskup zo Slovenska má dokonca významné postavenie vo Vatikáne so zameraním na východné cirkvi.

 

Slovenské rusofilstvo je nenútené a také má aj zostať. Naši hokejisti vedia na Rusov zahrať hokej a naši stavbári či podnikatelia v Rusku si vedia vypiť s Rusmi vodku. Nakoniec sa o veľké dubisko opierame stále viac a viac.

 

.týždeň 14/2010

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?