Články

Ján Čarnogurský: Geopolitický prienik odrazený

Ukrajina prešla v krátkom období  zásadnými zmenami. V januári-februári prehrali prezidentské voľby Viktor Juščenko aj Júlia Timošenková a vyhral ich Viktor Janukovič s opozičným programom oproti  programu oranžovej revolúcie a so signálmi príklonu k Rusku. Nový prezident okamžite obrátil  geopolitické smerovanie krajiny. Medzi  prvými rozhodnutiami  zrušil komisiu na prípravu vstupu Ukrajiny do NATO. V apríli uzavrel  s Ruskom dohodu o predĺžení  umiestnenia ruskej námornej základne v  Sevastopole o 25 až 30 rokov. Ukrajinský parlament dohodu bez väčších problémov schválil. Z velenia ukrajinskej armády odstránil generálov, vyjadrujúcich sa za vstup Ukrajiny do NATO.

                Viktor Janukovič  vyhral voľby aj presadil  všetky  zmeny vďaka sklamaniu Ukrajincov z oranžovej revolúcie ale objektívnym víťazom  zmien na Ukrajine je Rusko. Ukrajina prestala flirtovať s NATO a Rusku nehrozí, že základne NATO alebo USA sa objavia 500 km od Moskvy. Sevastopol má najlepšie prírodné podmienky pre námornú základňu na Čiernom mori a Rusko z nej ovláda celú oblasť Čierneho mora vrátane Kaukazu. Bezpečnosť južných hraníc Ruska v európskej časti výrazne stúpla. Ukrajina dostala za zmluvu o Sevastopole zľavu 30% z ceny ruského plynu, ktorú Vladimír Putin označil za vysokú cenu, ale to preháňal. Ukrajina sa vrátila do geopolitického priestoru Ruska.

                  Možno očakávať, že Ukrajina sa aspoň na určitý čas stratí z titulkov médií. Ukrajina  s výrazne lacnejším plynom azda nebude mať spory s Ruskom o preprave plynu do Európy, ktoré každú chvíľu hrozili prerušením dodávok.  Poloostrov Krym bude fakticky v ruských rukách, ale dôležitosť  Ukrajiny bez Krymu pre Západ významne  klesá. Postsovietsky vývoj krajiny zvýraznil politické rozdiely medzi východnou a západnou Ukrajinou. Pri pohľade zvonka sa javí, že jednou z príčin neúspechu oranžovej revolúcie bola politika, ktorá rozdiely ešte viac prehlbovala. Opačne, podmienkou úspechu prezidenta Janukoviča môže byť politika, ktorá bude rozdiely medzi východom a západom krajiny zmierňovať. Vlastne by to nemal byť pre novú vládu problém. Sociologické prieskumy dlhodobo potvrdzujú, že významná väčšina Ukrajincov si praje dobré vzťahy s Ruskom, neželala si vstup do NATO a podporuje zbližovanie Ukrajiny s Európskou úniou. Veľavravná bola prvá návšteva Viktora Janukoviča ako prezidenta v Bruseli. Ruskohovoriaci Ukrajinci chcú ruštinu ako druhý oficiálny jazyk Ukrajiny, aby mohli svoju materčinu plnohodnotne používať vo svojej krajine. Priemyselne rozvinutejšiemu východu Ukrajiny zabezpečia dobré vzťahy s Ruskom viac ruských objednávok, čo bude na prospech aj západu krajiny. Janukovičova politika obsahuje všetky tieto základné prvky. Politicky pokojná a stabilizovaná Ukrajina môže byť  vítaným partnerom pre Rusko, Európsku úniu aj Obamovské Spojené štáty. 

                Stabilita nového režimu v Kyjeve bude závisieť aj od poučení, ktoré režim aj geopolitickí partneri  Ukrajiny vyvodia z minulosti. Janukovičov režim začal razantne. Novú vládu aj zmluvu o Sevastopole schválil parlament v starom zložení. Poslanci majú vypestovaný cit pre spoločenské nálady a poslanci asi odhadli, že vláda aj zmluva majú na svojej strane podporu väčšiny Ukrajiny. Výstrahou pre Janukoviča môže byť skutočnosť, že v hlavnom meste Kyjeve zvíťazil pred piatimi rokmi vo voľbách Viktor Juščenko a tento rok Júlia Timošenková. Obyvatelia Kyjeva zatiaľ nie sú ochotní  demonštrovať proti vláde, ale keby robila chyby mohlo by sa to zmeniť. Demonštrácie v hlavnom meste sú všade spúšťacím signálom pre prejavy nespokojnosti v ďalších mestách. Nad Ukrajinou visí stále Damoklov meč rozdelenia krajiny na Východ a na Západ ak by vláda v Kyjeve robila jednostrannú politiku jedného azimutu.  Rusko musí vedieť odhadnúť, po akú hranicu je jeho politická kultúra prijateľná pre Ukrajinu, aby sa nezopakovala oranžová revolúcia.  Obdobie vlády Viktora Juščenka  bolo dostatočným poučením, že ani  Rusku nestačia sily na priame ovplyvňovanie politických procesov na Ukrajine. Ukazuje sa, že Rusko môže používať tvrdú rétoriku proti politike Kyjeva, ktorú Rusko vníma ako svoje bezpečnostné ohrozenie. V iných oblastiach musí Rusko zobrať na vedomie, že Kyjev leží na západ od Moskvy a má svoje vlastné záujmy. Mäkká sila Európskej únie je atraktívna aj na Ukrajine a ak Európu nepostihnú väčšie otrasy, bude sa len stupňovať. Atraktivita Európskej únie je zárodkom farebných revolúcií na postsovietskom priestore, politici si ju len prisvoja. Európska únia je dnešným nositeľom európskej výzvy pre Rusko aj Ukrajinu,  ale ani ona nemôže vnucovať svoju politickú kultúru Ukrajine. Ruská historiografia vidí rozdiel  medzi  nájazdníkmi z Východu a zo Západu aj v tom, že nájazdníci z Východu požadovali iba peniaze a výkupné, nájazdníci zo Západu vždy aj zmenu náboženstva. Dnešným politickým náboženstvom Západu je liberálna demokracia a individualistická koncepcia ľudských práv. Európska únia požaduje od záujemcov prestup na nové náboženstvo, ale na Východe to veľmi nefunguje. Východ má stále značné porozumenie pre silnú vládu, pretože taká sa osvedčila v jeho krvavých dejinách. V krvavých aj preto, že v kľúčových okamihoch dejín sa nevzdával, ale bojoval.

                Názov Ukrajina vznikol zo slovanského označenia územia na okraji ríše. Ukrajina bola na okraji  Poľsko-litovského kráľovstva, na okraji Ruskej ríše a ak by vstúpila do EÚ, bola by na okraji Únie. Akoby okrajovosť bola jej osudom. Ale Ukrajina, spolu s Poľskom, sú dve krajiny s kľúčovým významom pre spojenie Ruska s Európou, pre budovanie Európy od Atlantiku po Ural, pre budovanie Paneurópy.

 

Ria Novosti 14. 5. 2010

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?