Články

Prejav pri odovzdávaní ceny Institut für Donauraum und Mitteleuropa.

  |  4.marec 2011

22. novembra 2010 som prevzal v Hainburgu v Rakúsku Stredoeurópsku cenu 2010. Cenu udeľuje rakúsky Ústav pre dunajský priestor a strednú Európu (Institut für Donauraum und Mitteleuropa, skratka: IDM). Dotáciu na cenu udeľuje rakúske ministerstvo vzdelávania. Riaditeľom ústavu je bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek. Cena sa udeľuje každoročne a jej nositeľmi sú doteraz  viaceré osobnosti z Rakúska, Slovenska, Maďarska. Zo Slovenska je nositeľom ceny Prof. Ing. Juraj Švec, bývalý rektor Ekonomickej univerzity Bratislava. Pri prevzatí ceny som predniesol prejav, ktorý nižšie uverejňujem.

Milý Erhard Busek, dámy a páni!

 

Priznanie ceny za rok 2010 Institutom pre Donauraum und Mitteleuropa je pre mňa veľká česť a spôsobuje mi veľkú radosť. Donauraum sa zorganizoval okolo veľkej európskej rieky a stredná Európa je jednoducho v strede Európy – kontinent sa bez nás nemôže zaobísť. Ťažko vyjadriť slovami, že na čele inštitútu stojí môj dávny priateľ Erhard Busek. Ešte pred pádom komunizmu bol Erhard známy tým, že sa osobitne zaujímal o stredovýchodnú časť Európy, navštevoval disidentov a pomáhal im v zápase s komunizmom. Ako mám vyjadriť, že v r. 1989 Erhard Busek zbieral na západe podpisy za moje vyslobodenie z väzenia. Priateľstvo Erharda Buseka vidím aj vo voľbe miesta odovzdania tejto ceny. Sú v ňom dve priateľské gestá voči mne. Odovzdanie sa koná v Hainburgu, ktorý je viac, než na polovicu cesty z Viedne do Bratislavy. Druhé gesto spočíva v tom, že odovzdanie sa koná v Kulturfabrik, ktorá leží mimo mestských hradieb Hainburgu. V Mestskom múzeu v Hainburgu sa môžeme dozvedieť, že mestské múry v Hainburgu boli dokončené za výkupné za oslobodenie zo zajatia anglického kráľa Richarda Levie srdce v r. 1194. Richarda Levie srdce vtedy pri návrate zo Svätej zeme z krížovej výpravy zajali na území dnešného Rakúska a oslobodili ho, až keď Anglicko zaplatilo výkupné. Richard Levie srdce bol jediný západný rytier, ktorý dosiahol víťazstvo nad Saladinom.

 

 

V odôvodnení rozhodnutia o priznaní ceny sa píše, že cena sa mi priznáva za moje zásluhy pri porozumení v Strednej Európe a pri výstavbe samostatného Slovenska.  Vrátim sa, v čom  bol a v čom nebol problém Slovenska po páde komunizmu. Problém Slovenska nebol v osamostatnení sa, ale bol vo forme, akou ku osamostatneniu príde a smerovaní samostatného Slovenska. Československo precitlo po páde komunizmu do slobodných  a mierumilovných podmienok integrujúcej sa Európy. Nevisela nad ním existenčná hrozba. Rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi boli dostatočne veľké, aby ku rozdeleniu Československa prišlo, ale mierumilovne a dohodou oboch národov. Aj tak však bolo rozdelenie štátu, ktorý si za dobu svojej existencie vybudoval určité medzinárodné renomé krokom proti politickej korektnosti svojej doby. Argumentácia proti osamostatneniu Slovenska bola taká, že Európa sa zjednocuje, a my, čiže Česi a Slováci sa ideme rozdeliť. Druhý problém spočíval v tom, že spočiatku vládla tendencia automaticky spájať snahu o rozdelenie Československa a osamostatnenie Slovenska so Slovenskou republikou z r. 1939 – 45, so Slovenskom, ktoré bolo spojencom Hitlera. Prvý problém sa dal zmierniť a neskôr aj prekonať rozdelením, ktoré by zodpovedalo vtedy platnej Ústave Československa. Ku rozdeleniu tak aj došlo. Predtým však bolo viac pokusov zo slovenského nacionalistického a populistického prostredia dosiahnuť osamostatnenie Slovenska bez ohľadu na ústavnosť. Kresťansko-demokratické hnutie, na čele ktorého som vtedy stál, sa postavilo na odpor všetkým takýmto pokusom. Rozdelenie nakoniec prebehlo na základe ústavného zákona, ktorý prijal československý parlament. Vzťahy Slovákov a Čechov sú dnes lepšie, ako kedykoľvek predtým. Aj vo svete si nás pamätajú predovšetkým podľa toho, že sme sa mierumilovne rozdelili. Presvedčiť medzinárodné prostredie, že súčasná Slovenská republika nie je pokračovaním Slovenskej republiky z r. 39-45 si vyžadovalo viacero skôr drobných gest a rozhodnutí a predovšetkým úspešnosť samostatného Slovenska v súčasných európskych pomeroch. Slovensko je úspešnou krajinou v rámci Európske únie. V súčasnosti má najväčší rast HDP v rámci Európskej únie a jeden čas ho v tlači označovali za tigra strednej Európy. Mohli by tam dodať, že aj dunajského priestoru. Slovensko je členom Európskej únie a až po posledné rozhodnutie súčasnej vlády týkajúce sa Grécka vôbec nie problémovým. Boli to komplikované výzvy, s ktorými sa Slovensko borilo a ich prekonanie si niekedy vyžadovalo komplikované vyjadrovanie.

 

Milý Erhard, v knihe Mitteleuropa, v kapitole, ktorá je venovaná mne, píšeš, že moje vyjadrenie o osamostatnení Slovenska boli príliš premyslené a príliš vyvážené, aby im bolo možné porozumieť. Mimochodom, Tvoja kniha Mitteleuropa je jediná kniha na svete, ktorá mi venuje osobitnú kapitolu. Chcem dodať, že za komunizmu pri výsluchoch na štátnej bezpečnosti som niekedy používal taktiku, že na otázku vyšetrovateľa som odpovedal zámerne príliš komplikovane. Vyšetrovateľ odpovedi nerozumel, ale nechcel to priznať a jednoducho ju zaprotokoloval tak, ako som ju povedal. Táto taktika sa mi osvedčila niekedy aj v ďalšej politike.

 

Slovensko je samostatné sedemnásť rokov a pre geopolitickú identifikáciu krajiny je to príliš málo. Členstvo v Európskej únii je dôležitým geopolitickým znakom. Podľa prieskumov verejnej mienky podpora členstva Slovenska v Európskej únii je v priemere väčšia, ako podpora Rakúšanov pre členstvo v Európskej únii. Treba však dodať, že Slovensko – na rozdiel od Rakúska - nie je čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ. Ale pripomeniem Tvoj výrok zo začiatku 90-tych rokov. V knihe Mitteleuropa to vyjadruješ veľmi diplomaticky o vzdialenosti z Viedne do Bratislavy a potom do Užhorodu, alebo na druhej strane do Švajčiarska. Vtedy pred dvadsiatimi rokmi si to mal povedať jednoducho: nechcel by si, aby Rusi boli 60 kilometrov pred Viedňou. V knihe cituješ ešte iný zaujímavý citát bývalého maďarského prezidenta Árpáda Göncza o Slovensku. Árpád Göncz povedal, že Slovensko je pre Európu ako šíp. Ide o to, ktorým smerom letí, či z východu na západ, alebo zo západu na východ. So šípom je to tak, že môže byť zbraňou aj slabších. Na meč nemajú sily ani peňazí, ale šíp môžu vystreliť. Slovensko je najmenšou krajinou tu v strede Európy, a to hovorí veľa. Keď si napr. čítame spravodajstvo nemecky hovoriacej tlače o slovensko-maďarských problémoch, možno konštatovať, že tlač ich interpretuje skôr v prospech Maďarska. Ak by došlo ku medzinárodnej kríze, v ktorej by sa ocitlo aj Slovensko, netreba dlho hádať, na koho stranu by sa pridal medzinárodný tlak. Vtedy by možno Slovensko aj nejaký šíp potrebovalo. Ale zatiaľ strieľa Slovensko iba šípy spolupráce a priateľstva. Nový slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda zabehol v Budapešti maratón a minulý mesiac navštívil aj Washington. Po stretnutí so štátnou tajomníčkou Hillary Clintonovou, táto na tlačovej konferencii povedala, že Spojené štáty oceňujú sprostredkovateľskú aktivitu Slovenska smerom na Balkán a smerom na východ. Pri vysielaní priateľských šípov sa symbolicky stretávame. Erhard Busek je predsedom výboru EÚ Rusko, ja som predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Najčastejšie sa stretávame na rôznych konferenciách formátu EÚ – Rusko.

 

Pod tým všetkým večne tečie Dunaj. Na inšpirácii pochádzajúcej z Dunaja  sa raz tancuje valčík, inýkrát sa vyrába elektrina. Slovenský básnik Samo Chalupka napísal: „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí.“ Sme všetci deťmi Dunaja a on nás spája, aj keď si to my neuvedomujeme, pretože Dunaj tečie a tečie a tečie.

 

 

22. 11. 2010

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?