Články

Vyhlásenie SNR ku vyhnaniu Karpatských Nemcov

Pád komunizmu a náhle prepuknutie slobody znamenalo pre národy  stredovýchodnej Európy akoby precitnutie zo zlého sna. Odrazu padol opovrhovaný režim a národom Strednej Európy sa otvárali perspektívy, o ktorých ešte pred pol rokom nemohli ani snívať. Do verejného života vstúpili nové generácie, ktoré zápasili s komunizmom a necítili zodpovednosť ani za deformácie komunizmu, ani za deformácie ešte predkomunistického obdobia. Zápas proti komunizmu sa viedol pod heslami ľudských práv a proti ich potláčaniu. Víťazi nad komunizmom sa cítili oprávnení a dokonca povinní rozšíriť tento princíp aj na minulosť a aspoň verejným stanoviskom - dištancovaním sa od minulého porušovania ľudských práv pokúsiť sa napraviť, čo sa ešte napraviť dalo. Takýmto spôsobom politické reprezentácie novej generácie zároveň čistili priestor pre nové podmienky spolužitia národov v strednej Európe. Inými slovami, padla stará predvojnová geopolitika stredoeurópskeho priestoru, padla aj komunistická geopolitika a národy vstupovali do novej stredoeurópskej geopolitiky charakterizovanej integráciou Európy. Možno do nej vstupovali s ilúziami, ale ich predstavy boli čo najlepšie. Predstavy boli také, že začíname úplne nanovo a vyčistíme si priestor od starých deformácií. Toto boli spoločenské podmienky pre prijatie vyhlásenia Slovenskej národnej rady najskôr o deportácii židov zo Slovenska a potom o vyvezení Karpatských Nemcov. Vyhlásenie o deportácii židov zo Slovenska prijala Slovenská národná rada 17. 12. 1990, vyhlásenie o vyvezení Karpatských Nemcov 12. februára 1991. Mali sme záujem aj o prijatie vyhlásenia ku povojnovým opatreniam proti Maďarom, ale o tom neskôr.

 

Vyhlásenie SNR o vyvezení Karpatských Nemcov (uznesenie SNR č. 78/1991 z 12. 2. 1991) bolo politicky bezproblémové v tom zmysle, že vo vláde, politických stranách, ani vo verejnosti neboli žiadne výhrady proti prijatiu takéhoto vyhlásenia. V SNR bola vytvorená redakčná skupina, ktorá napísala návrh. Išlo o jednostranné vyhlásenie slovenskej strany, preto pri formulácii vyhlásenia sa nezúčastňovala druhá strana, čiže Karpatskí Nemci. Dôsledkom takéhoto postupu bola skutočnosť, že neskôr pri stretnutiach s Karpatskými Nemcami zazneli výhrady Karpatských Nemcov ku vlastnému textu vyhlásenia, resp. Karpatskí Nemci chceli, aby vyhlásenie išlo ďalej. Vyhlásenie konštatovalo a ocenilo príspevok Karpatských Nemcov ku kultúrnemu, ekonomickému a inému rozvoju Slovenska za stáročia, keď na Slovensku žili. Vyslovilo ľútosť nad spoluprácou predstaviteľov Karpatských Nemcov v období vojny s nacistickým Nemeckom a vyslovilo ľútosť nad vyvezením Karpatských Nemcov po vojne. Prejavilo záujem o historické zmierenie ponad tragickú minulosť.

 

Takéto vyhlásenie bolo politicky možné najmä preto, že spolužitie Slovákov a Nemcov v minulosti na Slovensku bolo v zásade dobré. Slovensko taktiež nesusedí s Nemeckom, preto sa neobjavili úvahy bezpečnostného charakteru. Vyhlásenie chcelo vyslať signál zo Slovenka o zámere a záujme budovať nové vzťahy s nemeckých národom, ktoré by nadväzovali na všetko pozitívne z minulosti. V tomto zmysle vyhlásenie naplnilo svoj zámer a predstavuje kamienok v štruktúre slovensko-nemeckej spolupráce. Spolok Karpatských Nemcov pracuje na Slovenku s podporou štátu. Taktiež medzištátne vzťahy medzi Slovenskom a Nemeckom sú dobré.

 

Vyhlásenie o vyvezení Karpatských Nemcov patrí ešte do romantického obdobia politického vývoja po páde komunizmu. Romantizmus však postupne ustupoval a do priestoru sa vracala geopolitika. Slovensko malo záujem aj na prijatí podobného vyhlásenia o represívnych povojnových opatreniach voči Maďarom. Represívnym povojnovým opatreniam voči Maďarom však predchádzali represívne predvojnové opatrenia voči Slovákom po zaujatí južného Slovenska po Viedenskej arbitráži. Uskutočnilo sa viacero rokovaní medzi predstaviteľmi SNR a maďarského parlamentu buď  o spoločnom prijatí vyhlásenia, v ktorom by sa spomínali jedny aj druhé represívne opatrenia, alebo o súbežnom vyhlásení SNR a maďarského parlamentu. Maďarská strana však so žiadnym takým vyhlásením zo svojej strany nesúhlasila. Tak zišlo aj z vyhlásenia SNR týkajúceho sa Maďarov.

 

Ak mám pokračovať, musím konštatovať, že geopolitika sa vracala stále viac do stredoeurópskeho priestoru. Návrat geopolitiky znamenal aj návrat historických politických reflexov. Maďarsko zašlo v náprave vzťahov s Nemeckom najďalej. Dohodlo sa s Nemcami vyvezenými po vojen z Maďarska o symbolickom odškodnení. Na Slovensku, ale aj v Českej republike by to znamenalo zrušiť Benešove dekréty. Pre Slovensko by zrušenie Benešových dekrétov nebolo osobitne neprekonateľným problémom, ale pokiaľ to neurobí Česká republika, Slovensko to neurobí. S Českou republikou nás jednak viažu zväzky rôzneho druhu z obdobia nášho spolužitia v jednom štáte. Nakoniec sme sa korektne rozišli, ale Slovensko stále považuje Českú republiku za svojho strategického partnera. Česká republika pravdepodobne to isté pociťuje voči Slovensku. Geopolitická štruktúra strednej Európy je natoľko previazaná, že podobný krok by muselo urobiť aj Poľsko. Čiže kým Poľsko a Česká republika sa nedohodnú či s Nemeckou spolkovou republikou alebo medzi sebou a samozrejme aj so Slovenskom o zrušení povojnových protinemeckých opatrení, Slovensko tak samostatne neurobí. Geopolitika vytvorená výsledkami II. svetovej vojny stále víťazí nad etickým romantizmom protikomunistických revolúcií.

 

Berlín 9. 5. 2011

ČLÁNKY
Anketa

Zaujala Vás táto osobná stránka ?